Bezplatná právna poradňa

Čierne stavby po novom stavebnom zákone: legalizácia starých stavieb do 31. 3. 2029

Právna pomoc zadarmo

Položiť otázku
Majiteľ domu a kupujúci v záhrade pri nedokončenej prístavbe rodinného domu, na stole zložka s plánmi a náčrtom pozemku

Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., účinný od 1. apríla 2025, už nepozná dodatočné povolenie stavby. Stavbu, ktorá sa začala stavať bez povolenia po tomto dátume, dnes nemožno dodatočne povoliť – stavebný inšpektorát nariadi jej odstránenie a náklady znáša vlastník stavby. Už vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z. od 1. januára 2027 zavádza obmedzené možnosti pre niektoré práce vykonané od 1. apríla 2025 do 31. decembra 2026; nejde o všeobecnú legalizáciu nových čiernych stavieb. Stavby z obdobia od 1. januára 1990 do 31. marca 2025 sa ešte dajú vysporiadať podľa doterajších predpisov; podľa dnes účinného § 84 ods. 7 treba žiadosť podať do 31. marca 2029, novela 243/2026 túto lehotu od 1. januára 2027 predlžuje do 31. decembra 2040. Nižšie nájdete rozdelenie podľa období výstavby, pokuty, postup krok za krokom a to, čo hrozí kupujúcemu, ktorý si nepovolenú stavbu kúpi spolu s domom.

Odpoveď v skratke

  • Rozhoduje, kedy sa stavalo, nie dátum, kedy úrad stavbu odhalí. Pri jednotlivých postupoch je však rozhodujúci iný údaj – pri § 140d dokončenie a užívanie stavby, nie samotné začatie prác.
  • Stavby začaté od 1. 4. 2025: dodatočné povolenie dnes neexistuje. Nasleduje rozhodnutie o odstránení stavby. Pokuta stavbu nezlegalizuje. Od 1. 1. 2027 novela 243/2026 upravuje len vymedzené možnosti pre niektoré práce z obdobia 1. 4. 2025 – 31. 12. 2026.
  • Stavby z obdobia 1. 1. 1990 – 31. 3. 2025: legalizácia je možná podľa doterajších predpisov, ak sú splnené podmienky; žiadosť treba dnes podať do 31. 3. 2029, od 1. 1. 2027 sa lehota predlžuje do 31. 12. 2040.
  • Stavby pred 1. 10. 1976: zo zákona sa považujú za postavené v súlade s predpismi (stavebná amnestia).
  • Stavby z obdobia 1. 10. 1976 – 31. 12. 1989: amnestia platí, ak sa stavba nepretržite užíva na svoj účel a vlastník mal k 1. 4. 2024 právo k pozemku.
  • Pokuty: fyzická osoba k 7. 11. 2026 podľa skupiny priestupku 30 – 300 €, 30 – 3 000 €, 30 – 15 000 €, 30 – 30 000 € alebo (dnešný § 79 ods. 5) 30 – 200 000 €; od 1. 1. 2027 sa mení najmä dolná hranica v § 79 ods. 3 (300 €) a ods. 4 (100 €) a samostatná skupina do 200 000 € sa vypúšťa – prehľad je v tabuľke nižšie. Pri pokračovaní, neodstránení protiprávneho stavu alebo opakovaní priestupku až dvojnásobok.
  • Povinnosť odstrániť stavbu prechádza na nového vlastníka. Kupujúci preberá bremeno aj vtedy, keď stavbu postavil niekto iný.

Čo sa od 1. apríla 2025 skutočne zmenilo

Do 31. marca 2025 platil stavebný zákon č. 50/1976 Zb. Ten poznal inštitút dodatočného povolenia stavby (§ 88a) – kto postavil bez povolenia, mohol o povolenie požiadať dodatočne, doložiť dokumentáciu, zaplatiť zvýšený poplatok a pokutu, a ak stavba nebola v rozpore s verejnými záujmami, mohla byť dodatočne povolená. V praxi to viedlo k rozšírenému postoju „najskôr postavím, potom sa to nejako vybaví".

Zákon č. 25/2025 Z. z. tento postup pre nové stavby ukončil. Podľa § 28 ods. 1 platí, že „stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez overeného projektu stavby alebo v rozpore s ním, sa považujú za nepovolené stavebné práce". Nasleduje konanie o odstránení stavby podľa § 78 – podľa dnešného znenia bez možnosti stavbu spätne povoliť.

Zmenili sa aj orgány. Slovenská stavebná inšpekcia bola k 31. 3. 2025 zrušená a jej agendu prevzal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ÚÚPV SR) spolu s regionálnymi úradmi, ktoré vykonávajú štátny stavebný dohľad ako stavebný inšpektorát. Podnet na preverenie stavby môže podať ktokoľvek, aj anonymne.

Úrad k tomu 24. júna 2026 uviedol, že od apríla 2025 do konca júna 2026 uložil pokuty v celkovej výške vyše 1 milióna eur a približne 100 stavieb pripravuje na odstránenie.

Rozhoduje obdobie výstavby – prehľad štyroch režimov

Kedy sa stavalo Aký je právny režim Čo treba urobiť
Pred 1. 10. 1976 Stavba sa zo zákona považuje za postavenú v súlade s platnými predpismi (§ 142l zák. č. 50/1976 Zb. v znení novely č. 46/2024 Z. z.). Konanie o odstránení sa musí zastaviť. Nevedie sa žiadne konanie. Zápis do katastra sa riadi § 46 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. – okrem geometrického plánu a listiny o veku stavby treba spravidla preukázať aj nadobudnutie vlastníctva k stavbe vlastníckymi listinami.
1. 10. 1976 – 31. 12. 1989 Amnestia platí, ak sú splnené obe podmienky: stavba sa nepretržite užíva na svoj účel a vlastník stavby mal k 1. 4. 2024 vlastnícke alebo iné právo k pozemku. Úrad splnenie podmienok neoveruje a nevydáva rozhodnutie. Pri zápise do katastra sa postupuje podľa § 46 katastrálneho zákona ako vyššie.
1. 1. 1990 – 31. 3. 2025 Použijú sa doterajšie predpisy (zák. č. 50/1976 Zb.) na základe prechodných ustanovení § 84 zák. č. 25/2025 Z. z. Legalizácia je možná, ale nie automatická. Žiadosť podať podľa dnešného znenia najneskôr 31. 3. 2029 (novela 243/2026 lehotu od 1. 1. 2027 predlžuje do 31. 12. 2040). Buď preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie (§ 140d) pri stavbe dokončenej a užívanej v tomto období, alebo dodatočné povolenie (§ 88a).
Od 1. 4. 2025 Dodatočné povolenie dnes neexistuje. Ide o nepovolené stavebné práce podľa § 28 zák. č. 25/2025 Z. z. Od 1. 1. 2027 novela 243/2026 upravuje obmedzené možnosti pre niektoré práce vykonané do 31. 12. 2026. Stavebný inšpektorát nariadi odstránenie stavby na náklady vlastníka a uloží pokutu. Pokuta stavbu nezlegalizuje.

Praktická poznámka: pri prechodnom režime treba rozlišovať jednotlivé postupy. Preskúmanie spôsobilosti podľa § 140d vyžaduje, aby stavba bola v rozhodnom období zhotovená a užívaná – samotné začatie prác pred 1. 4. 2025 naň nestačí. Ak sa so stavbou začalo pred 1. 4. 2025 a dokončila sa neskôr, treba individuálne posúdiť, či prichádza do úvahy dodatočné povolenie podľa § 88a; samotné začatie nie je zárukou, že všetky neskoršie práce patria do starého režimu. Zabezpečte si preto dôkazy o začatí aj dokončení a užívaní stavby – ohlásenie, faktúry, stavebný denník, fotodokumentáciu, letecké snímky.

Stavby začaté od 1. 4. 2025: dnes bez možnosti dodatočného povolenia

Generálny riaditeľ ÚÚPV SR Martin Zlocha k tomu uviedol, že úrad vyzýva stavebníkov, aby sa nespoliehali na zlegalizovanie nepovolených stavieb. Postup úradu je pritom priamočiary:

  1. Zistenie nepovolenej stavby – z podnetu, z kontroly alebo z porovnania ortofotomáp.
  2. Začatie konania o odstránení stavby pred regionálnym úradom ako stavebným inšpektorátom.
  3. Preskúmanie skutkového stavu – najmä či existuje overený projekt stavby a či sa stavia v súlade s ním.
  4. Rozhodnutie o odstránení stavby podľa § 78.
  5. Nútené odstránenie na náklady vlastníka stavby, ak sa rozhodnutie dobrovoľne nesplní.

Súbežne s tým beží sankčné konanie. Zaplatenie pokuty stavbu neochráni – ide o dve samostatné konania s odlišným predmetom.

Už vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z. od 1. 1. 2027 zavádza vymedzené možnosti pre niektoré práce vykonané od 1. 4. 2025 do 31. 12. 2026. Nie je to dnešné všeobecné oprávnenie legalizovať akúkoľvek novú čiernu stavbu a či sa týka konkrétnej stavby, treba individuálne overiť. Zároveň nie je správne tvrdiť, že takéto stavby zostanú navždy bez akejkoľvek možnosti nápravy.

Odvolacím orgánom voči rozhodnutiu regionálneho úradu je ÚÚPV SR. Proti právoplatnému rozhodnutiu je následne možná správna žaloba. Lehoty sú krátke a odvolanie treba odôvodniť vecne – samotné tvrdenie, že stavba nikomu neprekáža, v konaní neobstojí.

Staré čierne stavby: dve cesty, ako to vyriešiť v prechodnej lehote

Pre stavby z obdobia od 1. 1. 1990 do 31. 3. 2025 zákon ponechal dve procesné cesty. Volí sa podľa toho, či je stavba dokončená a užívaná, alebo rozostavaná.

1. Preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie – § 140d zák. č. 50/1976 Zb.

Určené pre stavby zhotovené a užívané v uvedenom období. Stavebný úrad neposudzuje povolenie, ale to, či je stavba spôsobilá na užívanie. Rozhodnutie má účinky kolaudačného rozhodnutia – preto je to pre bežného vlastníka dokončeného rodinného domu často najvhodnejšia cesta.

2. Dodatočné povolenie stavby – § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zák. č. 50/1976 Zb.

Použije sa najmä vtedy, ak je stavba rozostavaná alebo ak sa nedá preukázať, že je spôsobilá na užívanie v celom rozsahu.

Podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne

  • stavba svojím stavebnotechnickým stavom zodpovedá základným požiadavkám na stavby a neohrozuje život a zdravie;
  • vlastník stavby má vlastnícke alebo iné právo k pozemku;
  • stavba nie je v rozpore s územným plánom – pri § 140d sa územnoplánovací súlad týka regulatívov funkčného využívania územia, nie automaticky všetkých priestorových regulatívov; pri § 88a sa posudzuje súlad s verejnými záujmami vrátane cieľov a zámerov územného plánovania;
  • stavba nezasahuje do ochranných pásiem vedení, plynovodov či komunikácií bez súhlasu ich prevádzkovateľa.

Podklady predkladá najmä vlastník stavby. To je v praxi najčastejší dôvod, prečo sa konania naťahujú – vlastník príde s neúplnými podkladmi a úrad konanie preruší.

Čo budete potrebovať

  • dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby (pasport) od projektanta, spravidla v dvoch vyhotoveniach;
  • geometrický plán, resp. porealizačné zameranie od geodeta;
  • doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku;
  • záväzné stanovisko obce ako orgánu územného plánovania k súladu s územným plánom;
  • záväzné stanoviská dotknutých orgánov – požiarna ochrana, životné prostredie, správcovia sietí, prípadne pamiatkový úrad;
  • revízne správy – elektroinštalácia, plyn, komín, bleskozvod;
  • energetický certifikát tam, kde ho zákon vyžaduje.

Koľko to stojí

Správny poplatok za dodatočné povolenie sa určuje podľa položky 61 v spojení s položkou 60 sadzobníka zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Jeho výška závisí od typu stavby a práce – inak sa určí pri celom rodinnom dome a inak pri prístavbe alebo inej zmene dokončenej stavby. Konkrétnu sumu preto treba vždy overiť podľa príslušnej položky. K tomu treba pripočítať náklady na projektanta, geodeta a revíznych technikov, ktoré sú v praxi rádovo vyššie než samotný poplatok.

Prečo neodkladať podanie

Podľa dnes účinného § 84 ods. 7 treba žiadosť podať do 31. 3. 2029. Už vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z. túto lehotu od 1. 1. 2027 predlžuje do 31. 12. 2040. Samotné podanie žiadosti je však len začiatok: obstaranie pasportu, geometrického plánu a všetkých stanovísk trvá bežne niekoľko mesiacov a pri komplikovanejších stavbách aj rok. Kým stavba nie je vysporiadaná, nemožno ju bez rizika predávať, prestavovať či užívať na iný účel.

Pokuty za nepovolenú stavbu

ÚÚPV SR uvádza ako orientačný rámec pokutu do 15 000 € pre fyzickú osobu a do 150 000 € pre podnikateľa a právnickú osobu. Zákon č. 25/2025 Z. z. rozlišuje priestupky fyzických osôb (§ 79) a iné správne delikty podnikateľov a právnických osôb (§ 80).

Základné sadzby pokút za priestupky fyzických osôb podľa § 79 zákona č. 25/2025 Z. z. – pravidlá účinné k 7. 11. 2026 a zmeny podľa novely č. 243/2026 Z. z., ktoré sú účinné až od 1. 1. 2027:

Skupina priestupkov Do 31. 12. 2026 Od 1. 1. 2027
§ 79 ods. 1 30 – 300 € 30 – 300 €
§ 79 ods. 2 30 – 3 000 € 30 – 3 000 €
§ 79 ods. 3 30 – 15 000 € 300 – 15 000 €
§ 79 ods. 4 30 – 30 000 € 100 – 30 000 €, so zmeneným zoznamom skutkov
Dnešný § 79 ods. 5 30 – 200 000 € Samostatná skupina sa vypúšťa; skutky prechádzajú do § 79 ods. 4 písm. f) až h)

Sadzby pokút sú dnes uvedené v § 79 ods. 6, od 1. 1. 2027 budú v § 79 ods. 5. Zvýšenie najnižšej pokuty z 30 € na 300 € sa týka len skupiny priestupkov podľa § 79 ods. 3, nie všetkých priestupkov.

Ide o základné sadzby. Pri pokračovaní v protiprávnom konaní, neodstránení protiprávneho stavu alebo opakovaní rovnakého priestupku zákon umožňuje zvýšiť pokutu až na dvojnásobok – ani horná hranica 30 000 € preto nie je absolútnym maximom.

Od 1. 1. 2027 pôjde pri sume do 30 000 € o priestupky podľa § 79 ods. 4 písm. a) až h), teda najmä o:

  • neudržiavanie stavby napriek výzve, ak jej stav ohrozuje zákonom chránené hodnoty;
  • zmenu účelu alebo prevádzky stavby bez rozhodnutia;
  • odstránenie stavby bez požadovaného overeného projektu alebo v rozpore s ním;
  • nevykonanie nariadených zabezpečovacích prác alebo vypratania;
  • bezdôvodné predlžovanie dokončenia stavby napriek výzve;
  • svojpomocné práce v chránenom území, ochrannom pásme alebo na pozemku neurčenom na zastavanie;
  • nevykonanie uložených neodkladných alebo zabezpečovacích opatrení pri svojpomocných prácach za podmienok uvedených v zákone;
  • nerešpektovanie príkazu prerušiť alebo zastaviť práce.

Podnikateľom a právnickým osobám sa pokuty ukladajú podľa § 80 – napríklad za zhotovovanie stavby podľa § 80 ods. 4 písm. a) 10 000 – 150 000 €, za drobnú stavbu na ohlásenie podľa § 80 ods. 2 písm. a) 1 000 – 5 000 €, a to k 7. 11. 2026 aj od 1. 1. 2027. Sadzby podľa § 79 pre fyzické osoby nemožno prenášať na právnické osoby.

Často prehliadaným porušením podľa zistení úradu nie je nová čierna stavba na zelenej lúke, ale užívanie inak riadne povolenej stavby bez kolaudácie, prípadne jej užívanie na iný účel, než na aký bola určená – napríklad garáž prerobená na dielňu alebo na prenajímanú bytovú jednotku.

Kupujete nehnuteľnosť? Bremeno prechádza na vás

Toto je najpodceňovanejšia časť celej témy. Rozhodnutie o odstránení stavby sa ukladá vlastníkovi stavby a odstránenie sa vykonáva na jeho náklady – nie vždy tomu, kto stavbu postavil. Kúpou domu preto preberáte aj toto bremeno – a ak stavbu neodstránite, úrad ju môže odstrániť sám a náklady bude vymáhať od vás.

Ďalšie dôsledky, s ktorými sa v praxi stretávame:

  • Zápis do katastra. Chýbajúca kolaudácia sama osebe automaticky nevylučuje zápis stavby do katastra – zapísať možno napríklad aj rozostavanú stavbu podľa katastrálnych predpisov. Nepovolená alebo nezapísaná stavba však zápis a preukazovanie vlastníctva výrazne komplikuje.
  • Hypotéka. Neexistencia kolaudácie sama osebe nevylučuje zriadenie záložného práva. Banky však pri nepovolených alebo nezapísaných stavbách postupujú opatrne a podmienky úveru závisia od konkrétnej banky.
  • Ďalší predaj. Nezapísaná prístavba znižuje cenu a v praxi býva dôvodom, prečo z obchodu na poslednú chvíľu zíde.
  • Vlastné sankčné riziko. Nový vlastník, ktorý začne stavbu užívať bez kolaudácie, sa sám vystavuje riziku priestupku alebo správneho deliktu.

Pozor na § 500 Občianskeho zákonníka

Mnohí kupujúci sa spoliehajú, že predávajúci bude za takúto vadu zodpovedať. Právna úprava je takáto:

  • § 499 OZ – predávajúci zodpovedá za to, že vec má dohodnuté vlastnosti a nemá právne vady.
  • § 500 ods. 1 OZ – za zjavné vady a vady zistiteľné z katastra nehnuteľností predávajúci nezodpovedá, ibaže kupujúceho výslovne ubezpečil, že vec je bez vád. Nezapísaná prístavba však nie je automaticky vadou zistiteľnou z listu vlastníctva – z LV spravidla nevidno, či na pozemku stojí aj nezapísaná stavba a či je povolená. Posudzuje sa to podľa okolností.
  • § 596 OZ – predávajúci musí kupujúceho upozorniť na vady, o ktorých vie.
  • § 597 ods. 1 OZ – pri dodatočne zistených skrytých vadách má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny, prípadne môže od zmluvy odstúpiť, ak je vec neupotrebiteľná.

Praktický záver: zákonná zodpovednosť predávajúceho za vady vzniká aj bez osobitnej zmluvnej dohody, jej uplatnenie však môže byť sporné. Do kúpnej zmluvy preto odporúčame zapracovať výslovné vyhlásenie predávajúceho, že všetky stavby na pozemku sú riadne povolené a skolaudované, že sú zapísané na liste vlastníctva a že proti nim nie je vedené konanie o odstránení. K tomu zmluvná pokuta alebo zádržné do vyriešenia zápisu. Formulácia „kupujúci kupuje nehnuteľnosť v stave, v akom stojí a leží" tento problém neošetruje – práve naopak, môže zhoršiť pozíciu kupujúceho.

Ako zistiť, či je stavba čierna – kontrolný postup

  1. List vlastníctva. Overte, či je stavba vôbec zapísaná, s akým súpisným číslom a na ktorej parcele. Chýbajúci zápis je prvý signál.
  2. Stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Vyžiadajte si ich od predávajúceho v origináli alebo overenej kópii.
  3. Nahliadnutie do spisu na stavebnom úrade. Obec alebo mestská časť vedie spisovú dokumentáciu k stavbám. Toto je najspoľahlivejší zdroj.
  4. Oznámenie obce o pridelení súpisného čísla. Pri starších stavbách môže byť jedným z podkladov zápisu do katastra.
  5. Porovnanie skutkového stavu s dokumentáciou. Geometrický plán a porealizačné zameranie pomôžu odhaliť nepovolené prístavby, samy však spoľahlivo neodhalia všetky nadstavby a vnútorné stavebné úpravy.
  6. Kontrola účelu užívania. Skontrolujte, či sa stavba užíva na ten účel, na aký bola povolená.

Najčastejšie problémové objekty na starších pozemkoch sú garáže, prístrešky, zimné záhrady, bazény, prístavby a nadstavby podkrovia.

Päť omylov, ktoré stoja najviac peňazí

  • „Stavba je stará, tak je automaticky v poriadku." Amnestia platí len pre stavby pred 1. 1. 1990 a pri období 1976 – 1989 navyše len pri splnení dvoch podmienok. Stavba z roku 1998 pod amnestiu nespadá.
  • „Máme súpisné číslo, takže je to skolaudované." Súpisné číslo prideľuje obec a samo osebe nenahrádza kolaudáciu.
  • „Zaplatíme pokutu a bude pokoj." Pri stavbách začatých po 1. 4. 2025 pokuta stavbu nezachráni – konanie o odstránení beží samostatne.
  • „Susedia proti tomu nič nemajú." Konanie o odstránení stavby sa začína aj z úradnej povinnosti a podnet môže podať aj anonym.
  • „Vybavíme to na poslednú chvíľu." Lehota sa vzťahuje na podanie žiadosti, nie na jej prípravu. Obstaranie podkladov trvá mesiace.

Často kladené otázky

Dá sa zlegalizovať čierna stavba postavená v roku 2020?

Spravidla áno, ak sú splnené zákonné podmienky. Spadá do obdobia 1. 1. 1990 – 31. 3. 2025, na ktoré sa použijú doterajšie predpisy. Podľa stavu stavby prichádza do úvahy preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d (ak bola v tomto období dokončená a užívaná) alebo dodatočné povolenie podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. Žiadosť treba podľa dnes účinného znenia podať najneskôr 31. marca 2029; už vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z. túto lehotu od 1. januára 2027 predlžuje do 31. decembra 2040.

Čo sa stane, ak nestihnem lehotu na podanie žiadosti?

Po uplynutí lehoty sa možnosť legalizácie v tomto prechodnom režime stráca a stavebný úrad môže nariadiť odstránenie stavby. Nepovolená stavba sa tiež horšie zapisuje do katastra, predáva a zaťažuje. Treba však sledovať aj zmeny zákona – podľa dnes účinného znenia lehota uplynie 31. 3. 2029, vyhlásená novela 243/2026 ju od 1. 1. 2027 predlžuje do 31. 12. 2040. Netvrdíme preto, že stavba zostane natrvalo a definitívne bez akejkoľvek možnosti nápravy, ale spoliehať sa na ďalšie predĺženie nemožno.

Prechádza povinnosť odstrániť čiernu stavbu na kupujúceho?

Áno. Rozhodnutie o odstránení stavby smeruje voči vlastníkovi stavby a odstránenie sa vykonáva na jeho náklady. Kúpou nehnuteľnosti preberáte toto bremeno bez ohľadu na to, kto stavbu postavil.

Aká je pokuta za stavbu bez stavebného povolenia v roku 2026?

K 7. 11. 2026 možno fyzickej osobe pri stavbe bez overeného projektu alebo v rozpore s ním (§ 79 ods. 3) uložiť pokutu 30 až 15 000 €, pri priestupkoch podľa § 79 ods. 4 30 až 30 000 € a podľa dnešného § 79 ods. 5 30 až 200 000 €. Od 1. 1. 2027 bude pri § 79 ods. 3 najnižšia pokuta 300 €, pri § 79 ods. 4 100 € a skutky dnešného § 79 ods. 5 prejdú do § 79 ods. 4 písm. f) až h) s hranicou 30 000 €. Podnikateľovi a právnickej osobe pri zhotovovaní stavby podľa § 80 ods. 4 písm. a) 10 000 až 150 000 €. Ide o základné sadzby – pri pokračovaní v protiprávnom konaní, neodstránení protiprávneho stavu alebo opakovaní rovnakého priestupku možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

Zlegalizuje sa stavba zaplatením pokuty?

Nie. Ide o dve samostatné konania – sankčné a konanie o odstránení stavby. Pri stavbách začatých od 1. 4. 2025 sa stavba nezlegalizuje ani po zaplatení pokuty.

Potrebujem povolenie na záhradný domček alebo altánok?

Nový stavebný zákon zaradil medzi drobné stavby aj prízemné stavby podľa § 2 ods. 4 písm. a) do 50 m² zastavanej plochy a 5 m výšky, ak majú potrebné vlastnosti a vplyvy. Tieto domčeky a prístrešky však nie sú bez ohlásenia – podľa § 18 ods. 3 sa ohlasujú povinne, a to aj pri odstupe viac ako 2 m od hranice pozemku. Pri ostatných drobných stavbách sa skúmajú ďalšie okolnosti, napríklad vzdialenosť menšia ako 2 m od hranice. Vždy treba overiť aj územný plán obce a ochranné pásma – to je najčastejší dôvod, prečo aj drobná stavba skončí ako nepovolená.

Ako zistím, či sa proti mojej stavbe vedie konanie?

Obráťte sa na obec ako stavebný úrad (pri starých stavbách) alebo na miestne príslušný regionálny úrad ako stavebný inšpektorát (pri stavbách od 1. 4. 2025) a požiadajte o nahliadnutie do spisu. Ako vlastník stavby ste účastníkom konania a máte právo do spisu nazerať a robiť si z neho odpisy.

Oplatí sa dom s nepovolenou prístavbou vôbec kúpiť?

Môže sa oplatiť, ak sa legalizácia javí ako reálna a jej náklady a riziko sa premietnu do kúpnej ceny. Pred podpisom zmluvy si nechajte overiť stav na stavebnom úrade, dohodnite zádržné do vyriešenia zápisu a do zmluvy zapracujte výslovné vyhlásenia predávajúceho. Riešiť to až po podpise je podstatne drahšie.

Zhrnutie

  • Od 1. 4. 2025 platí stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 50/1976 Zb.
  • Pre stavby začaté od tohto dátumu dodatočné povolenie dnes neexistuje – nasleduje odstránenie stavby na náklady vlastníka. Novela 243/2026 od 1. 1. 2027 upravuje len obmedzené možnosti pre niektoré práce z obdobia 1. 4. 2025 – 31. 12. 2026.
  • Stavby z obdobia 1. 1. 1990 – 31. 3. 2025 možno vysporiadať podľa doterajších predpisov, ak sú splnené podmienky; žiadosť dnes do 31. 3. 2029, od 1. 1. 2027 do 31. 12. 2040.
  • Pre stavby pred 1. 1. 1990 platí stavebná amnestia, pri období 1976 – 1989 podmienená nepretržitým užívaním a právom k pozemku.
  • Pokuty fyzických osôb sa riadia § 79 – k 7. 11. 2026 do 200 000 € (dnešný § 79 ods. 5), od 1. 1. 2027 sa táto skupina vypúšťa a najvyššia základná sadzba je 30 000 €; pri podnikateľoch pri zhotovovaní stavby 10 000 – 150 000 €; pri pokračovaní, neodstránení stavu alebo opakovaní až dvojnásobok.
  • Povinnosť odstrániť stavbu prechádza na nového vlastníka – preto je previerka pred kúpou dôležitejšia než kedykoľvek predtým.

Ako vám vieme pomôcť

V našej advokátskej kancelárii sa stavebnému právu venujeme dlhodobo. Pri nepovolených stavbách najčastejšie riešime:

  • posúdenie, do ktorého z uvedených režimov vaša stavba spadá, a či je legalizácia reálna;
  • prípravu a podanie žiadosti podľa § 140d alebo § 88a vrátane komunikácie s úradom;
  • zastupovanie v konaní o odstránení stavby a v sankčnom konaní, vrátane odvolania a správnej žaloby;
  • právnu previerku nehnuteľnosti pred kúpou a zapracovanie ochranných ustanovení do kúpnej zmluvy.

Ak riešite konkrétnu stavbu, napíšte nám a priložte list vlastníctva a to, čo máte k dispozícii z dokumentácie. Vieme pomerne rýchlo povedať, či má zmysel ísť cestou legalizácie a čo na to budete potrebovať.

 

autor: JUDr. Milan Ficek, advokát – špecializácia stavebné právo a nehnuteľnosti

Pôvodný text: právny stav k 3. septembru 2026. Právna aktualizácia k 7. novembru 2026 (lehota podľa § 84 ods. 7 a vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z.).

Zdroje a odkazy na právne predpisy

Najčastejšie otázky

Počíta sa 30-dňová lehota fikcie súhlasu v stavebnom konaní ako kalendárne dni?

podanie na dodatočnú legalizáciu stavby ste podali v marci, teda pred 1. 4.

celá odpoveď ›

Je potrebné legalizovať terasu a šopu s betónovým základom do 25 m2?

samotná rozoberateľnosť ani malá plocha nevylučujú, že terasa alebo šopa podlieha stavebnému režimu. Pred legalizáciou treba určiť najmä, kedy boli postavené a dokončené, či sú pevne spojené so zemou (betónový základ) a na aký účel slúžia.

celá odpoveď ›

Je možné dodatočne povoliť stavbu postavenú po zbúraní pôvodného domu?

nový dom nezískava oprávnenie len tým, že stojí v pôvodnom pôdoryse, má rovnaké rozmery alebo staré súpisné číslo. Po zbúraní pôvodného domu ide o novú stavbu, ktorá potrebovala vlastné povolenie.

celá odpoveď ›

Môže sused podať žalobu pre terénne úpravy alebo nelegalizovanú drobnú stavbu?

áno, sused sa môže brániť. To, že sa vlastníkom susedného pozemku stal až po vykonaní terénnych úprav, jeho ochranu nevylučuje.

celá odpoveď ›

Otázka

Dobrý deň, pred dvoma mesiacmi sme kúpili starší rodinný dom. Až teraz sme zistili, že prístavba s garážou nie je zakreslená v projektovej dokumentácii ani zapísaná na liste vlastníctva. K prístavbe neexistuje kolaudačné rozhodnutie. Podľa susedov ju predchádzajúci vlastník postavil približne v roku 2003 bez stavebného povolenia. Počuli sme, že podľa nového stavebného zákona už nie je možné nepovolené stavby dodatočne legalizovať a že nám môže hroziť odstránenie stavby. Týka sa to aj takejto starej stavby? Dokedy musíme situáciu vyriešiť? Aké dokumenty budeme potrebovať? Akú pokutu môžeme dostať? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

vaša prístavba z roku 2003 nespadá pod pravidlo, podľa ktorého stavby začaté bez povolenia od 1. apríla 2025 dnes nemožno dodatočne povoliť a stavebný inšpektorát nariadi ich odstránenie – zaplatenie pokuty ich nezlegalizuje.

Na stavby z obdobia od 1. januára 1990 do 31. marca 2025 sa podľa prechodných ustanovení § 84 zákona č. 25/2025 Z. z. naďalej použijú doterajšie predpisy. Podľa dnes účinného § 84 ods. 7 treba žiadosť podať do 31. marca 2029; už vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z. túto lehotu od 1. januára 2027 predlžuje do 31. decembra 2040. Vo vašom prípade prichádza do úvahy preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d starého stavebného zákona – ak bola prístavba v tomto období dokončená a užívaná, nestačí iba to, že sa začala stavať – alebo dodatočné povolenie podľa § 88a. Budete potrebovať najmä dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby, geometrický plán, doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku a stanoviská dotknutých orgánov. Správny poplatok sa určuje podľa konkrétnej položky sadzobníka zákona č. 145/1995 Z. z. (položka 61 v spojení s položkou 60) a podľa typu práce – inak pri celej stavbe a inak pri prístavbe.

Povinnosť vysporiadať stavbu prešla kúpou na vás ako nového vlastníka, rovnako ako prípadná povinnosť ju odstrániť. Riešte to preto skôr, než budete dom predávať alebo zaťažovať hypotékou.

Základné sadzby pokút za priestupky fyzických osôb podľa § 79 zákona č. 25/2025 Z. z. – pravidlá účinné k 7. 11. 2026 a zmeny podľa novely č. 243/2026 Z. z., ktoré sú účinné až od 1. 1. 2027:

Skupina priestupkov Do 31. 12. 2026 Od 1. 1. 2027
§ 79 ods. 1 30 – 300 € 30 – 300 €
§ 79 ods. 2 30 – 3 000 € 30 – 3 000 €
§ 79 ods. 3 30 – 15 000 € 300 – 15 000 €
§ 79 ods. 4 30 – 30 000 € 100 – 30 000 €, so zmeneným zoznamom skutkov
Dnešný § 79 ods. 5 30 – 200 000 € Samostatná skupina sa vypúšťa; skutky prechádzajú do § 79 ods. 4 písm. f) až h)

Sadzby pokút sú dnes uvedené v § 79 ods. 6, od 1. 1. 2027 budú v § 79 ods. 5. Zvýšenie najnižšej pokuty z 30 € na 300 € sa týka len skupiny priestupkov podľa § 79 ods. 3, nie všetkých priestupkov.

Ide o základné sadzby. Pri pokračovaní v protiprávnom konaní, neodstránení protiprávneho stavu alebo opakovaní rovnakého priestupku zákon umožňuje zvýšiť pokutu až na dvojnásobok – ani horná hranica 30 000 € preto nie je absolútnym maximom.

Od 1. 1. 2027 pôjde pri sume do 30 000 € o priestupky podľa § 79 ods. 4 písm. a) až h), teda najmä o:

  • neudržiavanie stavby napriek výzve, ak jej stav ohrozuje zákonom chránené hodnoty;
  • zmenu účelu alebo prevádzky stavby bez rozhodnutia;
  • odstránenie stavby bez požadovaného overeného projektu alebo v rozpore s ním;
  • nevykonanie nariadených zabezpečovacích prác alebo vypratania;
  • bezdôvodné predlžovanie dokončenia stavby napriek výzve;
  • svojpomocné práce v chránenom území, ochrannom pásme alebo na pozemku neurčenom na zastavanie;
  • nevykonanie uložených neodkladných alebo zabezpečovacích opatrení pri svojpomocných prácach za podmienok uvedených v zákone;
  • nerešpektovanie príkazu prerušiť alebo zastaviť práce.

Podnikateľom a právnickým osobám sa pokuty ukladajú podľa § 80 – napríklad za zhotovovanie stavby podľa § 80 ods. 4 písm. a) 10 000 – 150 000 €, za drobnú stavbu na ohlásenie podľa § 80 ods. 2 písm. a) 1 000 – 5 000 €, a to k 7. 11. 2026 aj od 1. 1. 2027. Sadzby podľa § 79 pre fyzické osoby nemožno prenášať na právnické osoby.

Podrobný rozbor podľa jednotlivých období výstavby, postup krok za krokom aj to, na čo si dať pozor pri kúpe, nájdete v zhrnutí vyššie.

S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát

Bezplatná právna poradňa
4,9 (8 299)
  • Jakub M.
    Jakub M.

    18. septembra

    Rýchlosť, kvalitná odpoveď - odporučam! Využijem aj v buducnosti

    recenzie

  • Peter K.
    Peter K.

    18. septembra

    Vysoko hodnotím advokátsku kanceláriu pre ochotu a nielen ochotu ale aj fundovanú odpoveď na...

    recenzie

  • Barbora K.
    Barbora K.

    28. septembra

    Velmi ochotni advokati, mozem iba odporucat

    recenzie

  • Valéria H.
    Valéria H.

    2. októbra

    Výborné služby, promptná kvalifikovaná odpoveď na položené otázky. Veľká vďaka. Môžem len odporúčať!...

    recenzie

  • Ľudovít B.
    Ľudovít B.

    25. októbra

    Ďakujem za perfektnú odpoveď na môj problém, ktorý predtým neskúsená právná poradkyňa riadne...

    recenzie

  • Jarmila J.
    Jarmila J.

    30. októbra

    Dakujem za promptnu a zrozumitelnu odpoved. Odporucam obratit sa na tuto poradnu.

    recenzie

  • Silvia M.
    Silvia M.

    5. novembra

    Super pristup, rychlo poradili, vysvetlili, som velmi spokojna!

    recenzie

  • Andrea K.
    Andrea K.

    8. novembra

    Profesionálna odpoveď, takisto prístup ku klientovi, odporúčam

    recenzie

  • Marta B.
    Marta B.

    20. novembra

    Dakujem velmi pekne. Vase poradenstvo v stavebnom prave mi velmi pomohlo, už viem ako dalej postupovat pri rieseni mojho..

    recenzie

Počíta sa 30-dňová lehota fikcie súhlasu v stavebnom konaní ako kalendárne dni?

Dobrý deň, od 1. 4. 2025 vstupuje do platnosti fikcia súhlasu na stavebné konania. Podanie na dodatočnú legalizáciu stavby som podal v marci. Podľa fikcie súhlasu sa mi úrad do 30 dní nevyjadril. Nepodarilo sa mi nikde nájsť presnú definíciu, či ide o kalendárne alebo pracovné dni, a ani v zákone som to nenašiel. Predpokladám preto, že ide o kalendárne dni.

Prosím Vás o potvrdenie, či je tento predpoklad správny, a tiež, ako mám správne postupovať, keďže úrad sa do 30 dní nevyjadril. Zaujímalo by ma aj, či sa fikcia súhlasu vzťahuje aj na podania podané pred 1. 4. 2025.

Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

podanie na dodatočnú legalizáciu stavby ste podali v marci, teda pred 1. 4. 2025. Podľa prechodného ustanovenia § 84 ods. 4 stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. sa na vybavenie podania doručeného stavebnému úradu do 31. marca 2025 a na konanie začaté do tohto dňa použijú doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025. Vaša vec sa preto naďalej vybavuje podľa starého stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a správneho poriadku.

Tridsať dní mlčania úradu preto čiernu stavbu nelegalizuje a nepredstavuje fikciu stavebného ani dodatočného povolenia. Dodatočné povolenie môže vzniknúť len rozhodnutím stavebného úradu.

K počítaniu lehôt: lehota určená v dňoch sa počíta v kalendárnych dňoch, ak predpis výslovne neurčuje pracovné dni. Do lehoty sa nezapočítava deň, keď nastala udalosť, od ktorej sa lehota počíta, a ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 27 správneho poriadku).

Nový stavebný zákon pozná osobitnú fikciu pri ohlásení: ak stavebný úrad ohlásenie nevybaví v zákonnej 30-dňovej lehote, môže za podmienok § 63 nastať fikcia overovacej doložky. Týka sa však ohlásení podaných podľa nového zákona, nie dodatočného povolenia stavby podaného v marci 2025.

Bezplatná právna poradňa

Je potrebné legalizovať terasu a šopu s betónovým základom do 25 m2?

Dobrý deň,

prosím o radu. Potrebujem zistiť, či je potrebné legalizovať terasu s betónovým základom, ktorá má 24 m2. Rovnako by som chcel vedieť, či je potrebné legalizovať aj šopu so betónovým základom, ktorej steny sú z drevených dosiek. Táto šopa je prakticky rozoberateľná a menšia ako 25 m2.

Taktiež by som sa rád informoval o postupe, ak mám starý betónový základ plotu s pletivom, ktorý chcem opraviť.

Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

samotná rozoberateľnosť ani malá plocha nevylučujú, že terasa alebo šopa podlieha stavebnému režimu. Pred legalizáciou treba určiť najmä, kedy boli postavené a dokončené, či sú pevne spojené so zemou (betónový základ) a na aký účel slúžia.

Podľa predpisov účinných v čase otázky sa na stavbu postavenú bez povolenia uplatňovalo konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a vtedy platného zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný úrad vyzval vlastníka, aby preukázal, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami; ak to nepreukázal, úrad nariadil odstránenie stavby.

Dnes platí stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. Ak boli terasa a šopa zhotovené a užívané od 1. 1. 1990 do 31. 3. 2025, prichádza do úvahy aj preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d zákona č. 50/1976 Zb. Žiadosť treba podľa dnes účinného § 84 ods. 7 zákona č. 25/2025 Z. z. podať do 31. 3. 2029; už vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z. túto lehotu od 1. 1. 2027 predlžuje do 31. 12. 2040. Pri nových prácach od 1. 4. 2025 sa pravidlá § 84 nedajú obísť a či ide o drobnú stavbu, ktorú treba ohlásiť, sa posudzuje podľa § 2 a § 18 nového zákona.

Pokiaľ ide o plot: podľa predpisov účinných v čase otázky patrili medzi bežné udržiavacie práce bez ohlásenia aj opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa nemenila jeho trasa. Podľa dnešného § 18 ods. 5 písm. a) bodu 1 zákona č. 25/2025 Z. z. sa výnimka uplatní len pri oprave alebo výmene častí pri zachovaní trasy aj veľkosti plota. Ak by sa plot menil, treba posúdiť, či ide o drobnú stavbu, ktorú treba ohlásiť, prípadne o údržbu, ktorá sa osobitne ohlasuje podľa § 18 ods. 4. Rozsah prác odporúčam vopred overiť na stavebnom úrade.

Bezplatná právna poradňa

Je možné dodatočne povoliť stavbu postavenú po zbúraní pôvodného domu?

Dobrý deň,
mám na Vás prosbu. V roku 2013 sme zdedili rodinný dom po svokrovi, ktorý zomrel. Svokor pôvodne vlastnil starý dom s popisným číslom, ktorý následne zbúral. Na rovnakom pozemku, kde starý dom stál, postavil novú stavbu s rovnakými rozmermi ako mal pôvodný dom. Rád by som Vás požiadal o radu, ako postupovať pri vybavovaní dokladov, aby sme mohli stavbu dokončiť resp. ako celý tento proces zrealizovať.
Ďakujem pekne za ochotu. Robert

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

nový dom nezískava oprávnenie len tým, že stojí v pôvodnom pôdoryse, má rovnaké rozmery alebo staré súpisné číslo. Po zbúraní pôvodného domu ide o novú stavbu, ktorá potrebovala vlastné povolenie.

Podľa vtedy platného zákona č. 50/1976 Zb. sa nepovolená stavba riešila v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a. Stavebný úrad vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote preukázal, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Vlastník musel preukázať aj vlastnícke alebo iné právo k pozemku; ak ho nepreukázal a vlastník pozemku s povolením nesúhlasil, úrad ho odkázal na súd a konanie prerušil. Ak sa preukázal rozpor s verejnými záujmami, úrad nariadil odstránenie stavby. V rozhodnutí o dodatočnom povolení úrad povolil už vykonané práce a určil podmienky dokončenia stavby. K žiadosti sa prikladali podklady ako pri stavebnom povolení – projekt, doklad o práve k pozemku a rozsah vykonaných prác.

Dnes treba najprv zistiť, kedy bol nový dom postavený a v akom je stave, a preveriť dedičské tituly k domu aj k pozemku. Podľa prechodných ustanovení § 84 zákona č. 25/2025 Z. z. môže pri stavbách z obdobia od 1. 1. 1990 do 31. 3. 2025 prichádzať do úvahy dodatočné povolenie podľa § 88a, najmä pri rozostavanej stavbe, alebo pri dokončenej a užívanej stavbe preskúmanie spôsobilosti na užívanie podľa § 140d. Podľa dnes účinného § 84 ods. 7 treba žiadosť podať do 31. 3. 2029; už vyhlásená novela č. 243/2026 Z. z. túto lehotu od 1. 1. 2027 predlžuje do 31. 12. 2040. Ak by nový dom vznikol ešte pred rokom 1990, treba posúdiť zákonnú amnestiu podľa § 142l.

Bezplatná právna poradňa

Môže sused podať žalobu pre terénne úpravy alebo nelegalizovanú drobnú stavbu?

Dobrý deň,

chcela by som sa opýtať, či môj sused môže podať sťažnosť, respektíve žalobu, na terénne úpravy na mojom pozemku alebo dokonca na drobnú stavbu, ktorú mám tiež na svojom pozemku a ešte nie je zlegalizovaná? Terénne úpravy sa začali ešte predtým, ako sa stal majiteľom pozemku. Išlo o zdvihnutie pozemku približne o 0,5 až 0,75 metra, pretože za pozemkom máme potok a zaznamenávali sme problémy s presakovaním vody na pozemok. Drobná stavba je umiestnená 2 metre od hranice pozemku so susedom.

Veľmi pekne vám ďakujem za poskytnuté informácie.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

áno, sused sa môže brániť. To, že sa vlastníkom susedného pozemku stal až po vykonaní terénnych úprav, jeho ochranu nevylučuje.

Treba však rozlišovať viac ciest. Ak boli terénne úpravy alebo drobná stavba vykonané bez potrebného povolenia či ohlásenia, sused môže podať podnet na štátny stavebný dohľad, ktorý podľa nového stavebného zákona vykonáva stavebný inšpektorát. Ak navážka spôsobuje odtok vody na jeho pozemok alebo ho inak obťažuje nad mieru primeranú pomerom, môže sa domáhať ochrany aj civilnou žalobou pre zásah do vlastníckeho práva (§ 126 a § 127 Občianskeho zákonníka) a pri vzniku škody aj jej náhrady (§ 420).

Ak už uplynul čas, v ktorom možno za porušenie stavebných predpisov uložiť pokutu, neznamená to, že je úprava alebo stavba tým zlegalizovaná. Odporúčam preto preveriť, či terénne úpravy a drobná stavba potrebovali povolenie alebo ohlásenie, a prípadne ich dať do poriadku.

Bezplatná právna poradňa

Hľadáte odpovede advokáta na otázku o dodatočnej legalizácii nepovolenej stavby?