Bezplatná právna poradňa

Plot pri susedovej stodole a právo prechodu cez cudzí pozemok

Právna pomoc zadarmo

Položiť otázku

Najčastejšie otázky

Môže sused postaviť betónové oplotenie bez súhlasu vlastníka susedného pozemku?

dohodu o spoločnom oplotení možno uzavrieť ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Mala by obsahovať presnú identifikáciu zmluvných strán a pozemkov, priebeh plota (ideálne s náčrtom alebo geometrickým plánom ako prílohou), typ, materiál a výšku plota v jednotlivých úsekoch (napríklad pletivo za…

celá odpoveď ›

Môžem do kúpnej zmluvy na pozemok dať podmienku o minimálnej vzdialenosti stavby?

z otázky pre nás vyplýva, že ohľadom pozemku nebola ešte podpísaná kúpna zmluva. Odstupy stavieb upravuje § 6 vyhlášky č.

celá odpoveď ›

Môže mi vzniknúť vecné bremeno prechodu, ak si oplotím pozemok?

na Vašu otázku zasielame odpoveď : V otázke neuvádzate, na akom právnom základe sused prechádzal, prípadne ešte stále prechádza cez Váš pozemok. Najprv treba overiť titul a rozsah jeho oprávnenia: či je na liste vlastníctva zapísané vecné bremeno, či existuje písomná zmluva (napríklad o nájme), alebo išlo len o ústny…

celá odpoveď ›

Môžem postaviť tieniace oplotenie pri hranici, ak tým susedovi znemožním vstup?

nevidím dôvod, pre ktorý by ste za splnenia stavebno-technických predpisov nemohli postaviť oplotenie v blízkosti predmetnej stodoly, ak bude stáť celé na Vašom pozemku. Vzhľadom na okolnosti uvedené vo Vašom príspevku Vám však dávam na zváženie, či je táto investícia pre riešenie problému potrebná a nevyhnutná.

celá odpoveď ›

Otázka

Dobrý deň. Susedova stodola (jedna stena - nie vstupná) susedí s naším pozemkom (záhradou). Existuje právny predpis, ktorý určuje odstup od jeho majetku, aby sme mohli svoj pozemok ohradiť plotom? Aktuálne sme ponechali odstup 70 cm a až potom sme postavili plot medzi jeho stodolou a našou záhradou. Ďalej by ma zaujímalo, aká je minimálna šírka určená pre právo prechodu cez cudzí pozemok.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň, k Vašej otázke uvádzame nasledovné:

Odstupy stavieb a plot

Odstupy medzi stavbami upravuje § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorý sa naďalej prechodne používa aj po účinnosti nového stavebného zákona. Podľa § 6 ods. 1 musia vzájomné odstupy stavieb spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, požiarnej bezpečnosti, denného osvetlenia a preslnenia a zachovania pohody bývania a musia umožňovať údržbu stavieb. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak tým nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel (§ 6 ods. 2).

Konkrétne vzdialenosti 7 m medzi domami a 2 m od spoločnej hranice pozemkov (§ 6 ods. 3) sa vzťahujú na rodinné domy a neplatia automaticky pre každú hospodársku budovu, napríklad stodolu, hoci vyhláška všeobecne upravuje aj tieto stavby. Pri nich je rozhodujúci osobitný obsah § 6 a bezpečnostné, hygienické a územnoplánovacie podmienky konkrétneho prípadu.

Pre plot samotný nie je podstatné, aká vzdialenosť by mala byť medzi susedovou stodolou a Vaším pozemkom. Rozhodujúci je priebeh vlastníckej hranice podľa katastra – plot nesmie bez právneho dôvodu zasahovať na susedov pozemok. Ak stojí celý na Vašom pozemku, odstup 70 cm od stodoly žiadny predpis nezakazuje.

Stavebný režim plota

V čase otázky (rok 2017) sa oplotenie podľa vtedy platného zákona č. 50/1976 Zb. ohlasovalo ako drobná stavba bez ohľadu na výšku; stavať sa mohlo po písomnom oznámení úradu a začať do dvoch rokov. Od 1. 4. 2025 podľa zákona č. 25/2025 Z. z. výška a druh plota ovplyvňujú stavebný režim: pevné nepriehľadné oplotenie je drobnou stavbou do 1,6 m, ľahké priehľadné do 2 m (§ 2 ods. 4 písm. d)); vyšší plot spravidla vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere. Ohlásené práce sa môžu začať do troch rokov od overenia projektu (§ 63 ods. 10).

Súhlas suseda nie je všeobecnou podmienkou, ak plot stojí celý na Vašom pozemku. Ak by však mohli byť jeho práva priamo dotknuté, môže mať v konaní postavenie účastníka a uplatniť námietky.

Vstup na pozemok a právo prechodu

Treba odlíšiť dočasný vstup od trvalého práva cesty. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, ak to nevyhnutne vyžaduje údržba susediacich pozemkov a stavieb – napríklad oprava steny stodoly. Za spôsobenú škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil. Toto ustanovenie však nezakladá trvalé právo prechodu.

Trvalé právo prechodu je vecné bremeno (§ 151n Občianskeho zákonníka). Vecné bremeno môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona alebo vydržaním (§ 151o). Ak vzniká zmluvou, vzniká až vkladom do katastra. Ak vzniká rozhodnutím súdu, vznikne týmto rozhodnutím a do katastra sa zapisuje záznamom (§ 28 a § 34 zákona č. 162/1995 Z. z.). Nie každé vecné bremeno teda vzniká vkladom. Ak vlastník stavby nemá k nej prístup inak, súd môže na jeho návrh zriadiť vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok (§ 151o ods. 3).

Minimálna šírka pre právo prechodu nie je stanovená žiadnym právnym predpisom. Závisí od dohody strán, prípadne od rozhodnutia súdu, a od toho, či sa právo zriaďuje len na prechod pešo, alebo aj na prejazd vozidlami. Bremeno možno zriadiť k celej parcele alebo k jej časti vyznačenej v geometrickom pláne.

Bezplatná právna poradňa
4,9 (8 299)
  • Jakub M.
    Jakub M.

    18. septembra

    Rýchlosť, kvalitná odpoveď - odporučam! Využijem aj v buducnosti

    recenzie

  • Peter K.
    Peter K.

    18. septembra

    Vysoko hodnotím advokátsku kanceláriu pre ochotu a nielen ochotu ale aj fundovanú odpoveď na...

    recenzie

  • Barbora K.
    Barbora K.

    28. septembra

    Velmi ochotni advokati, mozem iba odporucat

    recenzie

  • Valéria H.
    Valéria H.

    2. októbra

    Výborné služby, promptná kvalifikovaná odpoveď na položené otázky. Veľká vďaka. Môžem len odporúčať!...

    recenzie

  • Ľudovít B.
    Ľudovít B.

    25. októbra

    Ďakujem za perfektnú odpoveď na môj problém, ktorý predtým neskúsená právná poradkyňa riadne...

    recenzie

  • Jarmila J.
    Jarmila J.

    30. októbra

    Dakujem za promptnu a zrozumitelnu odpoved. Odporucam obratit sa na tuto poradnu.

    recenzie

  • Silvia M.
    Silvia M.

    5. novembra

    Super pristup, rychlo poradili, vysvetlili, som velmi spokojna!

    recenzie

  • Andrea K.
    Andrea K.

    8. novembra

    Profesionálna odpoveď, takisto prístup ku klientovi, odporúčam

    recenzie

  • Marta B.
    Marta B.

    20. novembra

    Dakujem velmi pekne. Vase poradenstvo v stavebnom prave mi velmi pomohlo, už viem ako dalej postupovat pri rieseni mojho..

    recenzie

Môže sused postaviť betónové oplotenie bez súhlasu vlastníka susedného pozemku?

Dobrý deň, prosím o pomoc pri riešení oplotenia so stavebníkom na susednom pozemku. Stavebník plánuje postaviť betónové oplotenie vo vzdialenosti 60 cm od budov na našom pozemku. Nesúhlasíme s časťou oplotenia, ktorá má byť umiestnená priamo za týmito budovami. Požadujeme, aby v tejto časti použil pletivové oplotenie. Zároveň od nás žiada súhlas, aby nemusel žiadať o stavebné povolenie. Pravdepodobne chce výstavbu urýchliť, pretože domy plánuje ihneď predať.

Počas ústnych rokovaní často menil svoje stanovisko, preto sa nám nepodarilo dospieť k dohode. Z tohto dôvodu požadujeme uzatvorenie písomnej dohody s úradne overenými podpismi. Dohodu by som pripravila sama, ale neviem, aké právne náležitosti musí obsahovať. Vopred ďakujem za pomoc.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

dohodu o spoločnom oplotení možno uzavrieť ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Mala by obsahovať presnú identifikáciu zmluvných strán a pozemkov, priebeh plota (ideálne s náčrtom alebo geometrickým plánom ako prílohou), typ, materiál a výšku plota v jednotlivých úsekoch (napríklad pletivo za budovami a betón v ostatných častiach), odstup od vašich budov a spôsob ich údržby, kto plot postaví a zaplatí, kto ho bude udržiavať, ako sa bude postupovať pri vstupe na pozemok počas výstavby, prípadne zmluvnú pokutu za porušenie. Overené podpisy zvyšujú dôkaznú silu dohody. Obsah dohody musí zodpovedať skutočným právam strán a riešeniu, ktoré bude schválené stavebným úradom.

Bežná zmluva zaväzuje najmä tých, ktorí ju uzavreli. Keďže stavebník chce domy hneď predať, jeho záväzky by nemuseli automaticky prejsť na nových vlastníkov. Ak potrebujete trvalé právo na susednom pozemku (napríklad pás na údržbu vašich budov) s účinkami aj voči právnym nástupcom, môže byť potrebné zriadiť vecné bremeno a zapísať ho do katastra (§ 151n a § 151o Občianskeho zákonníka).

Upozorňujem však, že dohoda so susedom nenahrádza potrebné stavebné oprávnenie. Betónový plot vyšší ako 1,6 m nie je drobnou stavbou podľa zákona č. 25/2025 Z. z. a vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere bez ohľadu na to, či s ním susedia súhlasia. Dohoda preto nemôže stavebníkovi „ušetriť“ povolenie, môže však uľahčiť konanie, ak v ňom nebudete mať námietky.

Bezplatná právna poradňa

Môžem do kúpnej zmluvy na pozemok dať podmienku o minimálnej vzdialenosti stavby?

Dobrý večer, obraciam sa na Vás s otázkou súvisiacou s kúpnou zmluvou pozemku.
Rada by som do kúpnej zmluvy začlenila podmienku pre kupujúceho, ktorá by zaručovala, že dom na susednej parcele bude stavaný s minimálnou vzdialenosťou 6 metrov od nášho domu. S touto požiadavkou chceme zabezpečiť dostatok denného svetla a výhľad v štyroch z našich izieb aj do budúcnosti. Nakoľko kupujúci plánuje stavbu na parcele umiestnenej o niečo vyššie, obávame sa, že by nám mohol obmedziť výhľad vybudovaním múru priamo pred našimi oknami. Časté menenie ústnej dohody zo strany kupujúceho nás núti chcieť mať takúto záruku písomne.
Je moja požiadavka podľa Vás uskutočniteľná a mohla by som ju nechať zapísať do kúpnej zmluvy? A ak áno, pod ktorým bodom kúpnej zmluvy by mohla byť táto podmienka uvedená? Ďakujem za Vašu odpoveď. S pozdravom, p. Smeding.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,
z otázky pre nás vyplýva, že ohľadom pozemku nebola ešte podpísaná kúpna zmluva.

Odstupy stavieb upravuje § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorý sa naďalej prechodne používa. Podľa neho musia vzájomné odstupy stavieb spĺňať okrem iného požiadavky na denné osvetlenie, preslnenie a zachovanie pohody bývania (§ 6 ods. 1). Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m (§ 6 ods. 3). V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť znížiť až na 4 m, ak v protiľahlých stenách nie sú okná obytných miestností (§ 6 ods. 4), a iné riešenia možno určiť na podklade výpočtov a meraní alebo podľa územného plánu zóny (§ 6 ods. 5).

Dvojmetrový ani sedemmetrový odstup preto nie je univerzálnou zárukou pre každú stavbu a každú situáciu. Týka sa rodinných domov, má výnimky a nevzťahuje sa napríklad na každý múr alebo oplotenie, ktorého sa obávate.

Zo žiadneho zákona nevyplýva, že pozemok musíte predať v tej výmere, ako si kupujúci praje. Môžete predmet predaja zmenšiť a posunúť hranicu predávaného pozemku ďalej od svojej stavby; budete na to potrebovať nový geometrický plán. Samotný predaj menšieho pásu však ešte nezaručí požadovanú vzdialenosť budúcej stavby, keďže výnimky z odstupov a stavby, na ktoré sa odstupy nevzťahujú, zostávajú.

Podmienku minimálnej vzdialenosti 6 metrov je možné do zmluvy dať ako zmluvný záväzok kupujúceho (§ 51 Občianskeho zákonníka), spolu so sankciou za jej nedodržanie (napríklad zmluvnou pokutou alebo právom odstúpiť od zmluvy). Takéto zmluvné obmedzenie výstavby však treba odlíšiť od verejnoprávneho povolenia: stavebný úrad ním nie je viazaný a o stavbe rozhoduje podľa stavebných predpisov; vy môžete byť v konaní účastníkom a uplatniť námietky, ak môžu byť vaše práva priamo dotknuté. Bežný zmluvný záväzok navyše zaväzuje len kupujúceho. Ak chcete, aby obmedzenie zaväzovalo aj ďalších vlastníkov pozemku, je vhodné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti zdržať sa výstavby v určenom páse a zapísať ho do katastra (§ 151n a § 151o Občianskeho zákonníka).

Bezplatná právna poradňa

Môže mi vzniknúť vecné bremeno prechodu, ak si oplotím pozemok?

Dobrý deň. Chcela by som sa poradiť ohľadne suseda. Môj dvor sa nachádza hneď vedľa ulice. Sused chodí cez môj pozemok, hoci si kúpil dom s dvorom hneď vedľa svojho pôvodného domu a ma prístup k nemu priamo z ulice. Rada by som vedela, či budem mať vecné bremeno, ak si oplotím svoj pozemok.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň, na Vašu otázku zasielame odpoveď :

V otázke neuvádzate, na akom právnom základe sused prechádzal, prípadne ešte stále prechádza cez Váš pozemok. Najprv treba overiť titul a rozsah jeho oprávnenia: či je na liste vlastníctva zapísané vecné bremeno, či existuje písomná zmluva (napríklad o nájme), alebo išlo len o ústny súhlas či toleranciu.

Ani to, že nemáte spísanú žiadnu písomnú dohodu, však automaticky nevylučuje, že susedovi vecné bremeno vzniklo. Vecné bremeno môže vzniknúť aj zo zákona alebo vydržaním, teda dlhodobým oprávneným výkonom práva (§ 134 a § 151o Občianskeho zákonníka). Rovnako platí, že ak si sused zabezpečil nový prístup priamo z ulice, existujúce vecné bremeno tým automaticky nezaniká.

Ak sused žiadne vecné bremeno nemá a išlo len o Váš ústny súhlas, nie je prekážkou, aby ste si na svojom pozemku postavili plot. Stavebný režim plota sa dnes posudzuje podľa zákona č. 25/2025 Z. z. podľa jeho výšky a druhu. Odporúčame suseda vopred informovať.

Ak vecné bremeno existuje, môžete sa so susedom dohodnúť na jeho zrušení alebo obmedzení; na výmaz zmluvne zrušeného bremena je potrebný vklad do katastra. Ak sused nesúhlasí a zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi bremenom a jeho výhodou (napríklad preto, že má už iný prístup), môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje (§ 151p Občianskeho zákonníka).

V prípade potreby spísania zmlúv sa môžete obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

Bezplatná právna poradňa

Môžem postaviť tieniace oplotenie pri hranici, ak tým susedovi znemožním vstup?

Susedova stodola je podľa katastrálnej mapy presne na hranici s našou záhradou, vstup má zo svojej strany. Prečo nemôžem postaviť v tesnej blízkosti tieniace oplotenie? Predsa nie je to plot s betónovými základmi. Potrebujeme zabrániť neoprávnenému vstupu na náš pozemok, po ktorom sa bez nášho súhlasu sused pohybuje, pretože stodola má aj vstup na naše pozemky. Kedysi našu záhradu užívali predchádzajúci majitelia, kým sme ju neodkúpili. V prípade potrebných opráv samozrejme vstup povolíme a oplotením nebude užívanie stodoly obmedzené. Seriózne, 100-krát vám ďakujem za váš čas, odbornú pomoc a rady.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň, nevidím dôvod, pre ktorý by ste za splnenia stavebno-technických predpisov nemohli postaviť oplotenie v blízkosti predmetnej stodoly, ak bude stáť celé na Vašom pozemku. Vzhľadom na okolnosti uvedené vo Vašom príspevku Vám však dávam na zváženie, či je táto investícia pre riešenie problému potrebná a nevyhnutná.

Pred odmietnutím akéhokoľvek vstupu suseda však odporúčam preveriť, či mu k Vášmu pozemku nesvedčí nejaké právo. Treba overiť, či nie je na liste vlastníctva zapísané vecné bremeno, či sused alebo jeho predchodcovia nemohli právo prechodu ku vstupu do stodoly nadobudnúť vydržaním (§ 134 a § 151o Občianskeho zákonníka), keďže stodola má vstup aj na Vaše pozemky a záhradu kedysi užívali iní majitelia. Nezávisle od toho platí, že pri nevyhnutnej údržbe stodoly ste povinní umožniť susedovi vstup na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere (§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Ak sused žiadne takéto právo nemá, nemá právny dôvod pohybovať sa po Vašom pozemku. Neoprávnenému užívaniu pozemku sa môžete brániť na súde žalobou o zdržanie sa zásahov do Vášho vlastníckeho práva, prípadne aj inými právnymi prostriedkami. Pokiaľ ide o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, ten sa týka neoprávneného vniknutia do obydlia iného, kam patria aj príslušné uzavreté priestory k obydliu; samotný vstup na otvorený pozemok, napríklad záhradu, tento trestný čin automaticky nenapĺňa.

Bezplatná právna poradňa

Trápi vás "Plot pri susedovej stodole a právo prechodu cez cudzí pozemok" a chcete pomôcť?

O Autorovi
JUDr. Milan Ficek, LL.M.

Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners

JUDr. Milan Ficek, LL.M., je advokát s viac ako 15-ročnou praxou, špecializujúci sa na stavebné právo, najmä na stavebné povolenia, územné konania, čierne stavby, susedské spory, kolaudácie a správne konania podľa stavebného zákona. V advokácii pôsobí od roku 2010 a je zapísaný v Slovenskej aj Českej advokátskej komore. Ako uznávaný právny odborník pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a poskytuje právne komentáre aj pre Markízu, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v médiách Forbes, Hospodárske noviny a Trend. Pod jeho vedením patrí Ficek&Partners medzi rešpektované advokátske kancelárie na Slovensku.