Bezplatná právna poradňa

Ako vybaviť stavebné povolenie podľa nového stavebného zákona: postup krok za krokom

Právna pomoc zadarmo

Položiť otázku
Stavebník s architektom pri stole s plánmi domu a notebookom, za oknom pozemok pripravený na výstavbu

Slovenská republika prešla kľúčovou legislatívnou zmenou, ktorá zásadne ovplyvňuje proces povoľovania stavieb. Od 1. apríla 2025 nadobudol účinnosť nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. (ďalej len „nový zákon“), ktorý nahradil pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. (tzv. starý stavebný zákon). Cieľom tejto reformy je predovšetkým digitalizácia, zrýchlenie a zjednodušenie stavebného konania. Pre bežného stavebníka, ktorý plánuje napríklad výstavbu rodinného domu, prináša nový zákon úplne zmenený postup, sústredený na jeden integrovaný proces: konanie o stavebnom zámere. Povieme si ako vybaviť stavebné povolenie krok za krokom.

Pre orientáciu v nových pravidlách a zabezpečenie právnej istoty je kľúčové pochopiť, čo táto zmena znamená pre konkrétne kroky vedúce k právoplatnému povoleniu stavby.

 

Nový Stavebný Zákon 25/2025: Čo mení proces získania stavebného povolenia?

Nový zákon mení zásadné princípy, na ktorých bola výstavba na Slovensku postavená takmer 50 rokov.

Od územného rozhodnutia k jedinému konaniu o stavebnom zámere

Najvýznamnejšou zmenou je zrušenie dvojstupňového konania. Podľa starého zákona bolo potrebné najprv získať územné rozhodnutie o umiestnení stavby a až následne stavebné povolenie. Nový zákon tieto kroky spája do jediného konania o stavebnom zámere. Stavebník podáva jednu elektronickú žiadosť so všetkými podkladmi a pripomienky dotknutých osôb sa podávajú v jednom spoločnom procese.

Digitalizácia a Portál výstavby: Koniec papierom

Celý proces povoľovania prechádza do plne elektronickej podoby prostredníctvom Informačného systému stavebníctva (Portál výstavby - URBION). Kým v minulosti ste museli obísť desiatky úradov s hrubými zväzkami papierovej dokumentácie, dnes projektant nahráva dokumentáciu do systému. Systém automaticky upozorní dotknuté orgány (napr. úrad životného prostredia, obec) a zabezpečí komunikáciu online. Žiadosť sa podáva elektronicky, pričom Portál výstavby kontroluje formálne náležitosti, čím sa minimalizujú chyby a oneskorenia. Fyzické osoby (bežní stavebníci) majú možnosť podávať žiadosť aj v listinnej forme až do 31. marca 2029.

Zrýchlenie konania: Princíp Fikcie súhlasu

Fikcia súhlasu ("Legal Fiction of Consent") je právny nástroj, ktorý má eliminovať prieťahy spôsobené nečinnosťou úradov alebo dotknutých osôb. Ak sa dotknutý orgán (napr. obec, životné prostredie) alebo dotknutá právnická osoba (napr. správca inžinierskych sietí) nevyjadrí k stavebnému zámeru v stanovenej lehote (štandardne 30 dní), považuje sa to za súhlas. Lehoty pre zložité stavby môžu byť 60 – 90 dní. Napríklad, ak správca siete neodošle stanovisko k napojeniu rodinného domu do 30 dní, toto mlčanie sa považuje za súhlas.

 

Ako ovplyvňuje zákon jednoduché a drobné stavby (Rodinný dom)

Nový zákon predefinuje kategórie stavieb, najmä v prospech menších stavieb.

  • Drobná stavba: Po novom ide o stavby nepevne spojené so zemou s plochou do 50 m² a výškou do 5 m, umiestnené minimálne 2 m od hranice pozemku a mimo verejných priestranstiev. Tieto stavby (ako napr. altánok, malá kôlňa, bazén do 25 m²/3 m hĺbky) nevyžadujú ani stavebné povolenie, ani ohlásenie. Ak je však drobná stavba umiestnená bližšie k hranici ako 2 m alebo je pevne spojená so zemou, je potrebné ju ohlásiť.
  • Jednoduchá stavba: Patria sem najmä obytné budovy s najviac tromi bytmi a zastavanou plochou do 300 m² (typický rodinný dom). Tieto stavby síce stále vyžadujú rozhodnutie o stavebnom zámere, ale procesná náročnosť a rozsah dokumentácie sú zjednodušené.

 

Čierne stavby a striktný zákaz dodatočnej legalizácie

Nový zákon ruší možnosť dodatočnej legalizácie čiernych stavieb (tzv. dodatočné povolenie), ktorá bola bežná podľa starého zákona. Stavby postavené bez overeného projektu stavby alebo v rozpore s ním, ktoré vzniknú po 1. apríli 2025, sa považujú za nepovolené stavebné práce a stavebný inšpektorát nariadi ich odstránenie (zbúranie). Zodpovednosť nesie nielen stavebník, ale aj projektant, stavebný dozor a zhotoviteľ.

Pre stavby postavené pred 31. marcom 2025, ktoré sú nelegálne, platí prechodné obdobie do 31. marca 2029, počas ktorého môže vlastník požiadať o dodatočnú legalizáciu podľa starých predpisov.

 

Postup krok za krokom: Ako prebieha konanie o stavebnom zámere?

Konanie o stavebnom zámere nahrádza pôvodné stavebné konanie a kladie veľký dôraz na prípravnú fázu, ktorú zabezpečuje primárne projektant/procesný zástupca. Ako vybaviť stavebné povolenie - krok za krokom:

Krok 1: Projektová dokumentácia a stavebný zámer (Úloha projektanta)

Stavebník musí zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie autorizovaným projektantom. Stupňami projektovej dokumentácie sú okrem iného stavebný zámer (textové a grafické vyjadrenie architektonického a základného stavebného riešenia) a projekt stavby. Projektant preberá úlohu kooperátora. Ak ide o zložitejšiu stavbu (napr. bytový dom), môže stavebník poveriť generálneho projektanta.

 

Krok 2: Získavanie stanovísk (Obec a inžinierske siete)

Tento krok je esenciálny, pretože nahrádza väčšinu predchádzajúceho územného konania. Projektant (alebo stavebník) sprístupní dokumentáciu v elektronickom systéme URBION a vyžiada si stanoviská:

  1. Záväzné stanovisko orgánu územného plánovania: Vyjadrenie obce alebo mesta o súlade stavby so záväznou časťou územného plánu. Obec má na jeho vydanie 30, 60 alebo 90 dní, inak nastáva fikcia súhlasu.
  2. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov: Vyjadrenia od orgánov štátnej správy chrániacich osobitné záujmy (napr. okresný úrad ochrany životného prostredia, pamiatkový úrad).
  3. Záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb: Najmä správcovia inžinierskych sietí (elektrina, plyn, voda/kanalizácia).

Projektant následne vypracuje Správu o prerokovaní stavebného zámeru, v ktorej vyhodnotí všetky pripomienky a stanoviská a prípadné rozpory sa snaží odstrániť v prípravnej fáze.

 

Krok 3: Podanie žiadosti na stavebný úrad (formulár)

Stavebník podáva žiadosť o začatie konania o stavebnom zámere elektronicky prostredníctvom formulára v systéme URBION. Je dôležité dbať na úplnosť dokumentácie.

Prílohy k žiadosti zahŕňajú:

  • Projektovú dokumentáciu stavby.
  • Správu o prerokovaní stavebného zámeru (vrátane všetkých získaných stanovísk).
  • Doklady preukazujúce právo k pozemku alebo stavbe.
  • Vyhlásenie o stavebnom dozore (ak sa stavia svojpomocne).
  • Prípadne súhlasy susedov (ak stavba zasahuje k hranici pozemku - menej ako 2 m).

 

Krok 4: Priebeh konania a vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere

Stavebným úradom prvého stupňa naďalej zostáva obec. Stavebný úrad posúdi súlad projektu s územným plánom, predpismi a zohľadní námietky.

Lehoty: Stavebný úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 dní odo dňa, keď je žiadosť úplná. V zložitejších prípadoch alebo pri ústnom pojednávaní je lehota 60 dní.

Ak úrad rozhodne kladne, vydá elektronické rozhodnutie o stavebnom zámere. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, ktoré rieši regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR (UÚPV). Ak sused podá námietku a dohoda nie je možná, úrad konanie preruší a vyzve účastníka, aby podal návrh na rozhodnutie súdu.

 

Krok 5: Realizácia, kolaudácia a digitálny stavebný denník

Pred začatím prác je stavebník povinný oznámiť stavebnému úradu začatie prác, vrátane identifikačných údajov o zhotoviteľovi a stavbyvedúcom. Kľúčovým prvkom je zavedenie digitálneho stavebného denníka, ktorý sa vedie elektronicky a zaznamenáva celý priebeh výstavby.

Po dokončení stavby sa podáva žiadosť o kolaudáciu (povolenie na užívanie) elektronicky. Kolaudácia sa vyžaduje pre novú stavbu alebo zmenu dokončenej stavby.

Prílohy ku kolaudácii (Jednoduchá stavba/Rodinný dom): Digitálny stavebný denník, dokumentácia skutočného zhotovenia stavby, geodetické zameranie, energetický certifikát budovy a revízne správy.

Stavebný úrad vykoná kolaudačnú obhliadku do 30 dní od jej oznámenia a ak je stavba spôsobilá na prevádzku, vydá kolaudačné osvedčenie do 15 dní.

 

Zodpovednosť, kontrola a sankcie v procese povoľovania stavieb

Nový zákon sprísňuje zodpovednosť a kontrolu, pričom vznikajú nové orgány: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (UÚPV) a regionálne úrady (ktoré fungujú aj ako stavebné inšpektoráty). Tie sú dôležité pri otázke ako vybaviť stavebné povolenie.

Zvýšená zodpovednosť projektantov a zhotoviteľov

  • Projektant: Má zodpovednosť za vypracovanie stavebného zámeru a projektu stavby v súlade s územným plánom, technickými normami a zabezpečením všetkých stanovísk. Je zodpovedný za úplnosť projektovej dokumentácie.
  • Zhotoviteľ a Stavbyvedúci: Zodpovedajú za odborné vedenie stavby a súlad s overeným projektom. Pri porušení zákona môže stavebný inšpektorát pokutovať priamo zhotoviteľa.

 

Sankcie za porušenie: Odstránenie stavby (zbúranie)

Štátny stavebný dohľad vykonávajú stavební inšpektori (regionálne úrady UÚPV), ktorí kontrolujú súlad prác s overeným projektom. V prípade zistenia nepovolených stavebných prác (čiernych stavieb po 1. 4. 2025) hrozí nariadenie odstránenia stavby.

Pokuty pre právnické osoby za zhotovovanie stavby bez overeného projektu alebo v rozpore s ním sa pohybujú od 10 000 € do 150 000 €. Užívanie stavby bez kolaudačného osvedčenia môže byť pokutované sumou 10 000 € až 150 000 €.

 

Starý a Nový Zákon o stavebnom povolení: Kľúčové rozdiely

Nový stavebný zákon prináša zásadné zmeny s cieľom modernizácie a zefektívnenia stavebných procesov. Kľúčové rozdiely sú zhrnuté v porovnaní:

Oblasť Zákon č. 50/1976 Zb. (Starý) Zákon č. 25/2025 Z. z. (Nový)
Počet konaní Dva samostatné procesy: Územné konanie (územné rozhodnutie) a Stavebné konanie (stavebné povolenie). Jeden integrovaný proces: Konanie o stavebnom zámere (odstraňuje potrebu samostatného územného rozhodnutia pre RD).
Digitalizácia / Forma podania Prevažne listinná (papierová) forma dokumentov. Plne elektronické konanie cez Informačný systém stavebníctva (Portál výstavby/URBION).
Lehoty na rozhodnutie Povoľovanie sa často naťahovalo. Neexistovala všeobecná fikcia súhlasu. Stanovená lehota 30 dní (bežné stavby, napr. RD) alebo 60–90 dní (zložitejšie). Zavádza sa fikcia súhlasu dotknutých osôb a orgánov pri nečinnosti v lehote (30–90 dní).
Drobná stavba (napr. altánok, kôlňa) Max. 25 m²; spravidla vyžadovalo ohlásenie. Max. 50 m² a 5 m výšky, 2 m od hranice; vo väčšine prípadov nevyžaduje povolenie ani ohlásenie.
Legalizácia Čiernych Stavieb Bola možná dodatočná legalizácia postavených stavieb. Strikný zákaz dodatočnej legalizácie pre stavby realizované po 1. 4. 2025. Pre stavby pred týmto dátumom platí prechodné obdobie na legalizáciu do 31. 3. 2029.
Úloha projektanta Projektant pripravoval dokumentáciu; úrady riešili povoľovací proces. Výrazne posilnené postavenie a zodpovednosť projektanta pri prerokovaní stavebného zámeru (získavanie stanovísk namiesto úradu).
Kontrola a orgány Obce (stavebné úrady) a Slovenská stavebná inšpekcia. Vznik ÚÚPV SR a 8 regionálnych úradov. Regionálne úrady fungujú ako odvolací orgán a stavebný inšpektorát.

Záverom

Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. predstavuje komplexnú a radikálnu zmenu stavebného práva. Pre stavebníkov to znamená posun od rozsiahlej byrokracie k digitalizovanému a transparentnému konaniu. Zásadné je najmä zjednotenie konania, skrátenie lehôt prostredníctvom fikcie súhlasu a presunutie zodpovednosti za bezchybnú prípravu na projektantov. Kľúčom k úspechu je dokonalá príprava a spolupráca s kvalifikovaným projektantom, ktorý zabezpečí všetky podklady a prerokovania v digitálnom prostredí. Ak stavebník dodrží všetky kroky a podá kompletnú žiadosť, proces by sa mal zmestiť do cieľových 30 až 60 dní.

Z právneho hľadiska je najväčšou zmenou striktný zákaz dodatočnej legalizácie nových čiernych stavieb. Preto je dnes nevyhnutné začať stavať až s právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere a overeným projektom.

 

autor: JUDr. Milan Ficek, odborník na stavebné právo

 

zdroje:

Stavebný zákon č. 25/2025 Z.z. (nový - od 1.4.2025)

Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. (starý)

Najčastejšie otázky

Je stavebný úrad povinný vyznačiť právoplatnosť stavebného povolenia po uplynutí odvolacej lehoty?

samotný podpis a pečiatka starostu na stavebnom povolení ešte neznamenajú, že rozhodnutie je právoplatné. Právoplatnosť nastane až po riadnom doručení rozhodnutia všetkým účastníkom konania a po márnom uplynutí odvolacej lehoty, prípadne po rozhodnutí o včas podanom odvolaní.

celá odpoveď ›

Môže byť vlastník dotknutého pozemku účastníkom kolaudačného konania podľa starého stavebného zákona?

ak sa Vaša vec dokončuje podľa „starého“ stavebného zákona, teda zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, samotné predchádzajúce postavenie účastníčky stavebného konania Vám spravidla nezakladá postavenie účastníčky kolaudačného konania. Podľa § 78 ods.

celá odpoveď ›

Možno záhradu v intraviláne preklasifikovať na stavebný pozemok?

samotná skutočnosť, že sa záhrada nachádza v intraviláne a za existujúcou zástavbou, z nej automaticky nerobí stavebný pozemok. Rozhodujúce je funkčné využitie parcely podľa záväznej časti územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.

celá odpoveď ›

Je obec povinná vybaviť sťažnosť na referenta aj bez rozhodnutia nadriadeného orgánu?

vo veci Vami položenej otázky uvádzame, že na vybavenie sťažnosti nemusíte čakať na konečné rozhodnutie „nadriadeného nad krajským orgánom“, lebo sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach neslúži ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu v správnom konaní, ale ako nástroj na preverenie postupu (napr.…

celá odpoveď ›

Je možné kúpiť pozemok aj s rozostavanou stavbou nezapísanou v katastri?

uvediem najprv správne právne východiská a potom posúdim Vaše možnosti A a B. Rozostavaná stavba môže byť „stavbou“ aj v občianskoprávnom zmysle (teda samostatnou vecou), až od určitého štádia rozostavanosti. rozhodujúce je, či je už jednoznačne zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia; v opačnom…

celá odpoveď ›

Musia byť účastníci stavebného konania pri oznámení verejnou vyhláškou menovite uvedení?

vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 51 ods. 3 stavebného zákona č.

celá odpoveď ›

Je stavebný úrad povinný povoliť predčasné užívanie prístupovej cesty bez obrubníkov a kanalizácie?

podľa stavebného zákona je možné požiadať o povolenie na predčasné užívanie stavby, ak sú splnené zákonné podmienky. Stavebný úrad môže v rozhodnutí o predčasnom užívaní určiť podmienky, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie týchto cieľov.

celá odpoveď ›

Otázka

Dobrý deň, plánujeme postaviť rodinný dom (jednoduchú stavbu) po 1. apríli 2025. Predtým sme počuli o zdĺhavom procese, kde bolo najskôr potrebné získať územné rozhodnutie a až potom stavebné povolenie. Znamená nový zákon č. 25/2025 Z. z., že tento dvojstupňový proces je zrušený?

Zároveň nás znepokojuje otázka tzv. čiernych stavieb. Ak by sme omylom stavali bez overeného projektu stavby alebo v rozpore s ním, aké riziká nám hrozia? Je stále možné dodatočne legalizovať takúto stavbu, ako to bolo bežné v minulosti? Alebo sa legalizácia po novom zákone platnom od 1. apríla 2025 zásadne zmenila? Chceme sa vyhnúť akýmkoľvek sankciám.

Ďakujeme za odpoveď.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

 Dobrý deň.

Pre Váš zámer postaviť rodinný dom, ktorý spadá do kategórie jednoduchej stavby do 300 m², platia zásadné zmeny. Nový zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2025, skutočne zrušil dvojstupňové konanie (územné rozhodnutie a stavebné povolenie). Tieto kroky sú teraz spojené do jediného integrovaného procesu, ktorý sa nazýva konanie o stavebnom zámere.

 

Pokiaľ ide o čierne stavby, tu musíte byť mimoriadne opatrní. Nová legislatíva zavádza striktný zákaz dodatočnej legalizácie nepovolených stavieb realizovaných po 1. apríli 2025. Ak by ste stavali bez overeného projektu, považuje sa to za nepovolené stavebné práce. Stavebný inšpektorát, ktorý vykonávajú regionálne úrady ÚÚPV, nariadi odstránenie (zbúranie) stavby. Je nevyhnutné začať s prácami len s právoplatným rozhodnutím a celý proces prebieha elektronicky cez Portál výstavby. To sa týka len stavieb, u ktorých sa začalo so stavbou po 1.4.2025.

Pôvodné postavené stavby je možné dodatočne zlegalizovať ešte podľa starého zákona. Postup závisí aj od toho, kedy bola stavba postavená.

 

Bezplatná právna poradňa
4,9 (8 299)
  • Jakub M.
    Jakub M.

    18. septembra

    Rýchlosť, kvalitná odpoveď - odporučam! Využijem aj v buducnosti

    recenzie

  • Peter K.
    Peter K.

    18. septembra

    Vysoko hodnotím advokátsku kanceláriu pre ochotu a nielen ochotu ale aj fundovanú odpoveď na...

    recenzie

  • Barbora K.
    Barbora K.

    28. septembra

    Velmi ochotni advokati, mozem iba odporucat

    recenzie

  • Valéria H.
    Valéria H.

    2. októbra

    Výborné služby, promptná kvalifikovaná odpoveď na položené otázky. Veľká vďaka. Môžem len odporúčať!...

    recenzie

  • Ľudovít B.
    Ľudovít B.

    25. októbra

    Ďakujem za perfektnú odpoveď na môj problém, ktorý predtým neskúsená právná poradkyňa riadne...

    recenzie

  • Jarmila J.
    Jarmila J.

    30. októbra

    Dakujem za promptnu a zrozumitelnu odpoved. Odporucam obratit sa na tuto poradnu.

    recenzie

  • Silvia M.
    Silvia M.

    5. novembra

    Super pristup, rychlo poradili, vysvetlili, som velmi spokojna!

    recenzie

  • Andrea K.
    Andrea K.

    8. novembra

    Profesionálna odpoveď, takisto prístup ku klientovi, odporúčam

    recenzie

  • Marta B.
    Marta B.

    20. novembra

    Dakujem velmi pekne. Vase poradenstvo v stavebnom prave mi velmi pomohlo, už viem ako dalej postupovat pri rieseni mojho..

    recenzie

Je stavebný úrad povinný vyznačiť právoplatnosť stavebného povolenia po uplynutí odvolacej lehoty?

Dobrý deň, starosta obce nechce vyznačiť právoplatnosť stavebného povolenia. Tento dokument sám podpísal a opečiatkoval, ale teraz na ňom odmieta vyznačiť právoplatnosť.

Ďalším vážnym problémom je, že stavebné rozhodnutie mal k dispozícii už v decembri 2025. O tejto skutočnosti neinformoval nás ani susedov. V septembri sme osobne navštívili obecný úrad a po desiatich mesiacoch sme si sami vyzdvihli stavebné povolenie zo spisovej dokumentácie. Obecný úrad náš dokument zámerne zadržiaval.

Následne sme sami oslovili susedov a získali tri podpisy. Štvrtý sused údajne podal námietku. Obec mu 1. 10. 2026 odoslala oznámenie. Námietku sme nevideli a obecný úrad nám ju neposlal. Obecný úrad naďalej odmieta vyznačiť právoplatnosť stavebného povolenia. Obecný úrad a starosta postupujú veľmi neprofesionálne.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň, samotný podpis a pečiatka starostu na stavebnom povolení ešte neznamenajú, že rozhodnutie je právoplatné. 

Právoplatnosť nastane až po riadnom doručení rozhodnutia všetkým účastníkom konania a po márnom uplynutí odvolacej lehoty, prípadne po rozhodnutí o včas podanom odvolaní. 

Stavebný úrad preto nemôže vyznačiť doložku právoplatnosti, ak štvrtý sused podal včasné odvolanie. Podpisy troch susedov nenahrádzajú postup stavebného úradu. Sused má postavenie účastníka len vtedy, ak jeho vlastnícke alebo iné práva môže stavba priamo dotknúť; túto otázku musí posúdiť stavebný úrad. Ak sused podal „námietku“ po vydaní stavebného povolenia, úrad musí podľa jej obsahu posúdiť, či ide o odvolanie. Včasné odvolanie bráni právoplatnosti povolenia, kým o ňom nerozhodne odvolací orgán. 

Odporúčam Vám bezodkladne podať na obec písomnú žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu podľa § 23 zákona  o správnom konaní. Žiadajte kópiu námietky suseda, doklady o oznámení začatia konania, doručenky stavebného povolenia všetkým účastníkom, dátum vyvesenia a zvesenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli prípade na internete, ak ju úrad použil, a informáciu, či úrad postúpil vec odvolaciemu orgánu.

Následne žiadajte stavebný úrad písomne, aby buď vyznačil právoplatnosť podľa § 52 správneho poriadku, alebo Vám písomne vysvetlil konkrétnu zákonnú prekážku. 

Ak úrad neodpovie alebo nekoná, podajte podnet nadriadenému stavebnému orgánu na opatrenie proti nečinnosti podľa § 50 Správneho poriadku a podnet prokuratúre.  Vaše dátumy však treba presne usporiadať: ak obec susedovi doručila oznámenie až 1. októbra 2026, nemohlo stavebné povolenie právoplatne skončiť pred riadnym ukončením jeho účasti. Rozhodujú doručenky a obsah spisu, nie ústne stanovisko starostu.

Bezplatná právna poradňa

Môže byť vlastník dotknutého pozemku účastníkom kolaudačného konania podľa starého stavebného zákona?

Dobrý deň, bola som účastníčkou stavebného konania pri rozšírení cesty. Bez povolenia bol zbúraný oporný múr, čím sa zmenili odtokové pomery. Pri prudkých dažďoch sa voda valí na môj pozemok. Môžem byť podľa predchádzajúceho zákona účastníčkou kolaudačného konania?

Ďakujem.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň, ak sa Vaša vec dokončuje podľa „starého“ stavebného zákona, teda zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, samotné predchádzajúce postavenie účastníčky stavebného konania Vám spravidla nezakladá postavenie účastníčky kolaudačného konania.

Podľa § 78 ods. 1 tohto stav. zákona /starý/ sú účastníkmi kolaudačného konania len stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom, a vlastník pozemku, na ktorom stavba stojí. Ide o taxatívny výpočet. 

Vlastník susedného pozemku preto účastníkom kolaudačného konania nie je, hoci bol účastníkom stavebného konania a jeho vlastnícke právo môže realizácia stavby nepriaznivo zasiahnuť. Takýto výklad potvrdzuje aj súdna prax. 

Napriek tomu odporúčam bezodkladne podať príslušnému stavebnému úradu písomný podnet. Uveďte parcelné čísla, dátumy dažďových udalostí, rozsah zatekania, odstránenie oporného múru a najmä nesúlad skutkového zhotovenia s overenou projektovou dokumentáciou či stavebným povolením. Priložte fotografie, videá, korešpondenciu a prípadne odborné vyjadrenie vodohospodára alebo stavebného inžiniera. 

Stavebný úrad pri kolaudácii preveruje, či stavbu uskutočnili podľa overenej dokumentácie a podmienok stavebného povolenia, ako aj to, či jej užívanie neohrozí verejný záujem a životné prostredie. Ak odstránenie oporného múru neobsahovalo povolené riešenie alebo cesta nemá riadne odvodnenie, žiadajte, aby úrad stavbu v tomto stave nepovolil užívať a vykonal štátny stavebný dohľad. 

Nezávisle od kolaudácie Vás chráni § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vlastník nesmie úpravou pozemku alebo stavby bez dostatočných opatrení ohroziť susedný pozemok ani ho nad mieru primeranú pomerom obťažovať vodou. Môžete preto vlastníka alebo správcu cesty písomne vyzvať na zriadenie funkčného odvodnenia a nápravu. Ak škoda už vznikla, môžete požadovať aj jej náhradu; treba však preukázať škodu aj príčinnú súvislosť s úpravou cesty.

Bezplatná právna poradňa

Možno záhradu v intraviláne preklasifikovať na stavebný pozemok?

Dobrý deň, vlastním záhradu, ktorá sa nachádza za zastavanou plochou v intraviláne obce. Akým spôsobom môžem túto záhradu preklasifikovať na stavebný pozemok? Ďakujem.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň, samotná skutočnosť, že sa záhrada nachádza v intraviláne a za existujúcou zástavbou, z nej automaticky nerobí stavebný pozemok. 

Rozhodujúce je funkčné využitie parcely podľa záväznej časti územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Kataster nehnuteľností pojem „stavebný pozemok“ nepozná; parcela môže byť naďalej evidovaná ako záhrada, hoci ju územný plán pripúšťa zastavať. Najprv si na obci, prípadne na príslušnom orgáne územného plánovania, vyžiadajte územnoplánovaciu informáciu k presnému parcelnému číslu. 

Zistíte z nej, či územný plán povoľuje na pozemku rodinný dom, aké určuje regulatívy zástavby, odstupy, maximálnu zastavanosť, výšku stavby, parkovanie a podmienky napojenia na dopravnú a technickú infraštruktúru. Ak parcela leží vo funkčnej ploche bývania a regulatívy umožňujú výstavbu, „preklasifikovanie“ spravidla nepotrebujete. 

Následne pripravte zámer stavby, preukážte právne zabezpečený prístup z verejnej komunikácie a možnosti napojenia na elektrinu, vodu a odkanalizovanie. Pri pozemku za existujúcim domom býva najčastejšou prekážkou práve chýbajúci prístup. Ak vedie iba cez cudziu parcelu, potrebujete kúpu prístupového pásu alebo zriadenie vecného bremena; neformálny- ústny súhlas suseda nestačí.

 Ak územný plán označuje záhradu ako nezastavateľnú plochu, verejnú zeleň alebo poľnohospodársku pôdu bez možnosti bývania, podajte obci písomný podnet na zmenu a doplnky územného plánu. Priložte katastrálnu mapu, list vlastníctva, jednoduchú situáciu navrhovanej výstavby, spôsob dopravného prístupu a napojenia na siete.

 O schválení zmeny nerozhoduje stavebný úrad individuálnym rozhodnutím, ale obecné zastupiteľstvo v územnoplánovacom procese; obec nemá povinnosť podnetu vyhovieť. Ak parcela patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pred realizáciou stavby riešte aj súhlas s odňatím poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z. Intravilán môže túto otázku zjednodušiť, no sám osebe nenahrádza súlad s územným plánom. Stavebným pozemkom je najmä územie určené na zastavanie územným plánom alebo rozhodnutím o umiestnení stavby.

Bezplatná právna poradňa

Je obec povinná vybaviť sťažnosť na referenta aj bez rozhodnutia nadriadeného orgánu?

Dobrý deň,
stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktoré bolo neskôr napadnuté a krajským úradom zrušené. Túto vec bude ešte riešiť ďalší úrad, ktorý je nadriadený krajskému stavebnému úradu.

Po zrušení uvedeného rozhodnutia bola obci doručená sťažnosť na postup referenta a žiadosť o nápravu.

Je potrebné najskôr počkať na rozhodnutie nadriadeného orgánu a až potom riešiť túto sťažnosť? Ak nie, aký je v tomto prípade správny postup?

Vopred ďakujem za odpoveď.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

vo veci Vami položenej otázky uvádzame, že  na vybavenie sťažnosti nemusíte čakať na konečné rozhodnutie „nadriadeného nad krajským orgánom“, lebo sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach neslúži ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu v správnom konaní, ale ako nástroj na preverenie postupu (napr. prieťahy, nevhodné správanie, procesné pochybenia).

Podľa § 3 zákona o sťažnostiach platí :

"(1) Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým

a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy,

b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.   (2) Podanie sa posudzuje podľa obsahu."   Zákon súčasne v ust. § 4 definuje čo nie je sťažnosťou /napr. podanie návrhu, podnetu a pod./

To, že odvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie, zároveň znamená, že v samotnej „vecnej“ línii sa bude pokračovať znovu na stavebnom úrade a treba odstrániť vytknuté vady.

Odporúčam najprv sťažnosť formálne zaevidovať a posúďiť, či smeruje proti obsahu rozhodnutia, lebo toto do sťažnosti nepatrí, alebo proti postupu konkrétneho referenta.

Ak namieta proces (napr. doručovanie, vedenie spisu, nestrannosť), vybavte ju v zákonných lehotách a urobte opatrenia aj bez čakania na ďalší orgán.

Ak sťažnosť obsahuje tvrdenia, ktoré sa prekrývajú s tým, čo má posúdiť nadriadený orgán v rámci odvolacieho konania, resp. po zrušení rozhodnutia,  v odpovedi to jasne odlíšte: sťažnosť vybavíte (postup referenta), ale vecnú správnosť rozhodnutia rieši správne konanie, a teda nie je riešená v zmysle zákona o sťažnostiach.

Ak chcete, pošlite mi anonymizované znenie sťažnosti a zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu; navrhnem vám konkrétnu štruktúru vybavenia sťažnosti a interné opatrenia tak, aby obstáli aj pri kontrole zo strany prokuratúry.

Záverom uvádzame, že na našej stránke na soc. sieťach sa venujeme aj otázkam stavebného práva, môžete si preto nastaviť sledovanie našej stránky.

Bezplatná právna poradňa

Hľadáte odpovede advokáta na otázku o novom stavebnom konaní a čiernych stavbách?

Je možné kúpiť pozemok aj s rozostavanou stavbou nezapísanou v katastri?

Dobrý deň,
plánujem kúpiť rozostavanú nehnuteľnosť, rodinný dom. Situácia je nasledovná. Predávajúci je vlastníkom pozemku aj rozostavanej stavby a zároveň je aj stavebníkom. Ja ako kupujúci chcem kúpiť pozemok spolu so stavbou. Na kúpnej cene sme sa dohodli.

Stavba však nie je zapísaná v katastri, aj keď mala platné stavebné povolenie, na základe ktorého sa začala realizovať. Stavba nie je dokončená, aj keď je zastrešená a má osadené okná aj dvere. Termín dokončenia stavby uplynul minulý rok a súčasný vlastník nepožiadal o predĺženie lehoty.

Pri hľadaní riešenia som sa dopátral k dvom možnostiam.

Možnosť A.
Vypracuje sa nový projekt, získa sa stavebné povolenie, stavba sa dá zamerať a zapísať. Následne sa vypracuje kúpna zmluva na rozostavanú stavbu a pozemok. Táto možnosť je časovo a finančne náročnejšia. Zároveň potrebujem súčinnosť predávajúceho pri vybavení potrebných dokladov. Z pohľadu istoty sa mi však javí ako najbezpečnejšie riešenie.

Možnosť B.
Vypracuje sa zmluva na kúpu pozemku, v ktorej sa uvedie, že sa predáva spolu so všetkými rozostavanými stavbami, vrátane všetkých práv k nim. Táto možnosť je rýchlejšia. Úkony na úradoch by som si vedel vybaviť sám, ale nie som si istý, či má takýto postup právny základ.

Ktorá možnosť dáva zmysel. Je možnosť B vôbec realizovateľná.
Ďakujem.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,

uvediem najprv správne právne východiská a potom posúdim Vaše možnosti A a B. Rozostavaná stavba môže byť „stavbou“ aj v občianskoprávnom zmysle (teda samostatnou vecou), až od určitého štádia rozostavanosti. 

rozhodujúce je, či je už jednoznačne zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia; v opačnom prípade nejde o vec v právnom zmysle a rozostavané práce sa posudzujú len ako súčasť pozemku. Zároveň platí, že samotná skutočnosť, že stavba nie je zapísaná v katastri, neznamená, že neexistuje, a ani nebráni tomu, aby sa s ňou právne nakladalo.

Kľúčové je však nadobudnutie vlastníctva. Ak ide o stavbu, ktorá „má byť“ evidovaná v katastri (typicky rodinný dom, a rovnako aj rozostavaná stavba, ak spĺňa zákonné znaky rozostavanej stavby na evidovanie), potom vlastnícke právo k nej pri kúpe nadobudnete až vkladom do katastra. Toto platí bez ohľadu na to, že stavba v katastri zatiaľ zapísaná nie je (t. j. aj keby bola „neevidovaná v rozpore s predpismi“).

Z toho vyplýva posúdenie Vašich dvoch úvah. Pri možnosti A (zamerať, zapísať a potom prevádzať pozemok aj rozostavanú stavbu ako samostatné nehnuteľnosti) postupujete spôsobom, ktorý korešponduje s tým, že pri stavbe podliehajúcej evidencii v katastri sa vlastníctvo prevádza vkladom. Z občianskoprávneho hľadiska to považujem za riešenie, ktoré najlepšie znižuje riziko, že síce zaplatíte kúpnu cenu, ale vlastníctvo k stavbe (ako samostatnej veci) na Vás neprejde, lebo bez vkladu to pri tomto type stavby nemá nastať.

Pri možnosti B (kúpa iba pozemku s formuláciou „so všetkými rozostavanými stavbami vrátane práv“) závisí právny výsledok od toho, či rozostavaný rodinný dom je už samostatnou vecou v právnom zmysle, alebo ešte nie. Ak rozostavaný dom už dosiahol štádium, že je „stavbou“ ako samostatná vec (čo pri Vašom opise zastrešenia a výplní otvorov veľmi pravdepodobne nastalo, ale právne to stojí na tom, či je zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia), potom samotný prevod pozemku Vám vlastníctvo k tejto stavbe automaticky „nepribalí“, lebo stavba zásadne nie je súčasťou pozemku. Navyše, ak ide o stavbu, ktorá má byť evidovaná v katastri, vlastníctvo k nej nadobudnete iba vkladom do katastra, a teda formulácia v kúpnej zmluve na pozemok nedosiahne ten vecnoprávny účinok, ktorý potrebujete (hoci zmluva môže mať obligačné účinky).

Ak by naopak rozostavané práce ešte nedosiahli štádium stavby ako veci v právnom zmysle, potom by to, čo je na pozemku vybudované, tvorilo súčasť pozemku a kúpa pozemku by Vám „pokryla“ aj tento rozostavaný stav. Toto je však presne tá neistota, kvôli ktorej považujem možnosť B pri rozostavanom rodinnom dome za rizikovú: buď budete neskôr riešiť, že ste vlastne nekúpili stavbu (ak už je samostatnou vecou), alebo sa budete musieť sporovo domáhať zosúladenia stavu, a naviac tiešiť stavebné povolenie, ktérho paltnosť už uplynula.

Preto k Vašej otázke „ktorá možnosť dáva zmysel“ a „či je B realizovateľná“ uzatváram takto: možnosť B sa dá zmluvne napísať, ale pri rozostavanom rodinnom dome, ktorý už pravdepodobne je samostatnou stavbou ako vecou, Vám sama o sebe spoľahlivo nezabezpečí nadobudnutie vlastníctva k stavbe, pretože pri stavbe podliehajúcej zápisu je rozhodujúci vklad do katastra.

Za rozhodujúce preto považujem nastaviť transakciu tak, aby predmetom prevodu bol pozemok aj rozostavaná stavba ako samostatná nehnuteľnosť a aby ste vedeli dosiahnuť vklad vlastníckeho práva; tomuto zodpovedá možnosť A aj keď je administratívne náročnejšia. Zápis rozostavanej stavby musí zabezpečiť budúci  predávajúci.

Bezplatná právna poradňa

Musia byť účastníci stavebného konania pri oznámení verejnou vyhláškou menovite uvedení?

Dobrý deň,
pri oznámení o konaní o prerokovaní stavebného zámeru verejnou vyhláškou musia byť v oznámení účastníci konania uvedení menovite? Teda aj ja, ak som spoluvlastník susedného pozemku?

Alebo sa musí aspoň uviesť, že účastníkmi konania sú vlastníci susedných pozemkov a stavieb dotknutých navrhovanou stavbou? Alebo sa to uvádza inak?

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 51 ods. 3 stavebného zákona č. 25/2025 Z.z.  /citujeme/ :

"Ak počet účastníkov konania je väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzal proces posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo ak účastník konania alebo pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou; týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb."

Podľa ust. § 49 ods. 1 stavebného zákona ďalej platí účastníkmi výstavby sú okrem iných aj vlastník stavby, vlastník pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba a ten, kto má k tejto stavbe alebo k tomuto pozemku iné práva, ak nie je stavebníkom, ďalej vlastník susednej stavby a vlastník susedného pozemku, ak ich vlastnícke právo alebo iné práva k týmto stavbám a pozemkom môžu byť rozhodnutím o stavebnom zámere priamo dotknuté.                   

Z dôvodu Vašej právnej istoty vždy môžete podať námietku voči stavebnému konaniu.

Bezplatná právna poradňa

Je stavebný úrad povinný povoliť predčasné užívanie prístupovej cesty bez obrubníkov a kanalizácie?

Dobrý deň,
prosím o radu ohľadom prístupovej cesty k nášmu domu a povolenia na jej predčasné užívanie. Cesta je vysypaná asfaltovou drťou, v šírke potrebnej na prístup, a je pojazdná už viac ako 2 roky. Pracovníčka úradu nám stanovila podmienky, že cesta musí mať obrubníky a kanalizáciu, hoci kanalizáciu nemá ani celá obec.

Je skutočne nutné splniť tieto požiadavky na získanie povolenia na predčasné užívanie? Vyplývajú tieto podmienky zo zákona?

Vopred ďakujem za odpoveď.

Odpoveď advokáta na stavebné právo

Dobrý deň,
podľa stavebného zákona je možné požiadať o povolenie na predčasné užívanie stavby, ak sú splnené zákonné podmienky. Stavebný úrad môže v rozhodnutí o predčasnom užívaní určiť podmienky, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie týchto cieľov.
Pokiaľ ide o obrubníky, ich požiadavka môže vychádzať z technických noriem alebo miestnych predpisov (napr. územný plán, technické požiadavky na miestne komunikácie). Obrubníky slúžia najmä na zabezpečenie stability vozovky a odvádzanie dažďovej vody. Ak však ide o účelovú komunikáciu (prístupovú cestu k rodinnému domu), nie vždy je ich vybudovanie povinné, najmä ak to nevyžaduje projektová dokumentácia alebo miestne predpisy.

Čo sa týka kanalizácie, ak v obci kanalizácia nie je vybudovaná, stavebný úrad nemôže požadovať jej zriadenie len pre Vašu cestu. Takáto požiadavka by bola neprimeraná a v rozpore s princípom primeranosti správneho konania. V prípade, že obec nemá verejnú kanalizáciu, rieši sa odvod dažďových vôd iným spôsobom (napr. vsakovaním, priekopou, vsakovacími jamami).

Z otázky vyplýva, že ste sa na stavebnom úrade obci informovali len ústne a teda rovnako informácia zo strany obce bola podaná ústne.

Podľa ust. § 70 stavebného zákona č. 25/2025 Z.z. platí :

"(1) Správny orgán môže na žiadosť stavebníka povoliť časovo obmedzené predčasné užívanie stavby alebo jej samostatnej časti ešte pred jej úplným dokončením, ak to neohrozí dokončenie stavby a ak stavba alebo jej samostatná časť je v takom štádiu zhotovovania, že vyhovuje základným požiadavkám na stavby a všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Ak sú súčasťou stavby vyhradené technické zariadenia alebo určené technické zariadenia, je podmienkou povolenia predčasného užívania stavby vykonanie úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok.

(2) Návrh na povolenie predčasného užívania stavby alebo jej samostatnej časti podáva stavebník. Stavebník k návrhu na povolenie predčasného užívania stavby alebo jej samostatnej časti priloží stanovisko dotknutého orgánu a dotknutých právnických osôb, ktorých sa predčasné užívanie stavby a podmienky predčasného užívania stavby týkajú. Dotknutý orgán a dotknuté právnické osoby sú povinní do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti poskytnúť stavebníkovi stanovisko k povoleniu predčasného užívania stavby alebo jej samostatnej časti a určiť podmienky predčasného užívania stavby. Prílohou návrhu na povolenie predčasného užívania stavby alebo jej samostatnej časti je súhlas zhotoviteľa stavby a projektanta s odporúčanými podmienkami predčasného užívania stavby.

(3) Správny orgán v rozhodnutí o predčasnom užívaní stavby určí podmienky predčasného užívania stavby vrátane času jeho trvania. Správny orgán vydá rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby do 30 dní od podania žiadosti.

(4) Predčasné užívanie stavby možno povoliť najdlhšie na 12 mesiacov. Ak je to potrebné z prevádzkových dôvodov, správny orgán môže na žiadosť stavebníka predčasné užívanie stavby primerane predĺžiť, a to aj opakovane; celkovo však predčasné užívanie s predĺženiami nesmie trvať viac ako päť rokov.

5) Platnosť rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby zaniká uplynutím času, na ktorý bolo vydané; inak zaniká vydaním kolaudačného osvedčenia.

(6) Na konanie o predčasnom užívaní stavby sa primerane vzťahuje § 66."  

Odporúčam preto podať písomnú žiadosť o predčasné užívanie stavby v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Rizikom je, že bez splnenia podmienok úrad povolenie na predčasné užívanie nevydá. Alternatívou je navrhnúť iné technické riešenie odvodu dažďových vôd, ktoré bude zodpovedať miestnym podmienkam.

V prípade potreby zastupovania alebo ďalšej komunikácie s úradom Vám viem ponúknuť právnu pomoc.

Bezplatná právna poradňa