Integrované povolenie – aké problémy môžu nastať (zákon o IPKZ 2026)

Integrované povolenie (IPKZ) vydáva Slovenská inšpekcia životného prostredia podľa zákona č. 39/2013 Z. z. Nahrádza väčšinu environmentálnych rozhodnutí aj konanie o stavebnom zámere, a práve preto sa v ňom kumulujú problémy, ktoré vedia prevádzku zastaviť alebo výrazne predražiť. Nižšie nájdete prehľad najčastejších z nich aj s konkrétnymi paragrafmi.

Čo integrované povolenie nahrádza a čo nie

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. sa integrované povolenie vydáva namiesto rozhodnutí a súhlasov, ktoré by sa inak vydávali podľa osobitných predpisov v oblasti životného prostredia, ochrany verejného zdravia, poľnohospodárstva a v konaní o stavebnom zámere.

Podľa § 3 ods. 3 ide o oblasti: ochrana ovzdušia, povrchové a podzemné vody, odpady, ochrana poľnohospodárskej pôdy, ochrana zdravia ľudí, geológia a ochrana prírody a krajiny. Inšpekcia je podľa § 3 ods. 4 v tomto konaní zároveň špeciálnym stavebným úradom (nemá však pôsobnosť vo veciach vyvlastnenia).

Prvý zdroj nedorozumení: § 3 ods. 5 hovorí, že súčasťou integrovaného povoľovania nie je rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) ani prevencia závažných priemyselných havárií. EIA teda treba vyriešiť samostatne a zásadne pred integrovaným povoľovaním.

Najčastejšie problémy pri integrovanom povolení

1. Neúplná žiadosť predlžuje konanie o mesiace

Žiadosť sa podľa § 6 podáva v elektronickej podobe a v požadovanom počte listinných vyhotovení; jej obsah upravuje § 7. Inšpekcia overí úplnosť žiadosti do 60 dní od jej doručenia (§ 11 ods. 4). Ak nemožno v konaní pokračovať, vyzve prevádzkovateľa na doplnenie podkladov a určí primeranú lehotu (§ 11 ods. 7). Kým je konanie prerušené, lehoty na vydanie rozhodnutia neplynú – práve preto sa reálny čas konania často natiahne oveľa viac, než firmy počítajú.

2. Zabudnutá východisková správa

Podľa § 8 sa východisková správa vyžaduje vždy, keď v prevádzke dochádza k používaniu, výrobe alebo vypúšťaniu nebezpečných látok, a to pred začatím prevádzkovania alebo pred prvou aktualizáciou povolenia. Vypracúva sa na základe podkladov odborne spôsobilej osoby a schvaľuje ju inšpekcia. Jej nepredloženie je samostatným dôvodom na zastavenie konania podľa § 16 písm. c) – žiadosť teda „padne“ a celý proces sa začína odznova. Navyše ide o samostatný správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm. f) s pokutou až do 333 000 eur.

3. Podstatná zmena verzus ohlásenie

Toto je v praxi najdrahšia chyba. Podstatná zmena je podľa § 2 písm. k) akákoľvek zmena charakteru alebo činnosti alebo rozšírenia prevádzky, ak zmena alebo rozšírenie samotné presahujú kapacitné prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 1 zákona. Podľa § 20 ods. 1 platí, že každá podstatná zmena vyžaduje vydanie povolenia.

Nepodstatnú zmenu treba vopred ohlásiť podľa § 19 ods. 5 a uskutočniť ju možno až po písomnom oznámení inšpekcie, že k nej nemá pripomienky; ak sa inšpekcia v zákonnej 60-dňovej lehote nevyjadrí, uplatní sa fikcia súhlasu.

Ak inšpekcia z oznámenia alebo z kontroly podľa § 34 zistí, že v skutočnosti ide o podstatnú zmenu, začne konanie a vyzve na predloženie žiadosti (§ 20 ods. 2). A ak sa počas konania zistí, že sa podstatná zmena už vykonáva a má významné nepriaznivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, inšpekcia rozhodnutím dočasne pozastaví činnosť v prevádzke, pričom odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 20 ods. 3). Prevádzka teda stojí okamžite.

4. Dotknutá verejnosť, obec a odvolania

Okrem účastníkov podľa Správneho poriadku sú účastníkmi konania podľa § 9 ods. 1 aj obec, v ktorej je alebo má byť prevádzka umiestnená, a dotknutá verejnosť. Dotknutá verejnosť sa stáva účastníkom dňom doručenia písomnej prihlášky inšpekcii po zverejnení žiadosti (§ 9 ods. 2).

Kto je dotknutá verejnosť, vymedzuje § 10: okrem osôb dotknutých konaním aj osoba, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá na svojich právach, „až do času, kým sa preukáže opak“, a environmentálne občianske združenie, ktoré vzniklo najmenej dva roky pred prihlásením sa do konania. Každý z týchto účastníkov sa môže proti povoleniu odvolať – a to je najčastejší dôvod, prečo sa právoplatnosť povolenia odloží o mesiace až roky.

5. Zmeškanie lehoty na pripomienky (koncentračná zásada)

Lehota na vyjadrenie účastníkov a dotknutých orgánov nesmie byť podľa § 11 ods. 5 písm. a) kratšia ako 30 dní; výzva pre dotknutú verejnosť sa zverejňuje na webovom sídle a najmenej 15 dní na úradnej tabuli. O nariadenie ústneho pojednávania musí účastník požiadať práve v tejto lehote (§ 15 ods. 2) a § 15 ods. 3 je nekompromisný: na neskôr uplatnené pripomienky sa neprihliada. Kto zaspí, o svoje námietky prichádza definitívne.

Ústne pojednávanie inšpekcia nariadi napríklad vtedy, ak o to požiadal účastník, ak sú rozpory medzi dotknutými orgánmi, ak pripomienky smerujú proti záväznému stanovisku alebo ak to vyžaduje povaha veci (§ 15 ods. 1). Osobitne treba počítať s tým, že petícia najmenej 25 % oprávnených voličov obce vyvolá zhromaždenie obyvateľov obce, ktoré sa nemôže konať bez účasti prevádzkovateľa (§ 15 ods. 4 a 5).

6. Ako dlho trvá vydanie integrovaného povolenia

Podľa § 19 ods. 3 inšpekcia rozhodne do 60 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však do piatich mesiacov odo dňa začatia konania. Ak sa ústne pojednávanie nevyžaduje, rozhodne najneskôr do štyroch mesiacov od začatia konania. Ak je konanie prerušené, tieto lehoty neplynú a podľa § 19 ods. 4 môže ministerstvo lehotu primerane predĺžiť. V praxi preto rátajte skôr s 9 až 18 mesiacmi.

7. Neskoro podaná žiadosť o zmenu povolenia

§ 11 ods. 8 vyžaduje podať žiadosť o zmenu povolenia päť mesiacov pred uplynutím jeho platnosti. Ak sa konanie neskončí v tejto lehote bez zavinenia prevádzkovateľa, platia pôvodné podmienky – ale len vtedy, ak bola žiadosť podaná včas. Oneskorená žiadosť znamená riziko, že prevádzka zostane bez platného povolenia.

8. Prehodnotenie povolenia po záveroch o BAT

Povolenie nie je nemenné. Podľa § 33 inšpekcia podmienky povolenia prehodnocuje a aktualizuje – okrem iného po uverejnení záverov Európskej komisie o najlepších dostupných technikách (BAT) pre daný sektor, spravidla so štvorročným horizontom na ich zavedenie. Kritériá na určenie najlepšej dostupnej techniky obsahuje príloha č. 2, uplatňovanie BAT upravuje § 23 a emisné limity § 22. Firmy, ktoré s tým nepočítajú, sa dostávajú pod tlak investícií v krátkom čase.

9. Kontrola, opatrenia na nápravu a pokuty podľa § 37

Povinnosti prevádzkovateľa upravuje § 26, monitorovanie § 24, postup pri havárii § 27 a ukončenie činnosti v prevádzke § 28. Dodržiavanie povolenia inšpekcia preveruje environmentálnymi kontrolami podľa § 34; na ich základe podľa § 35 nariaďuje opatrenia na nápravu a ukladá pokuty za správne delikty podľa § 37.

Zoznam správnych deliktov je v § 37 ods. 1 písm. a) až t) a sadzby pokút sú rozdelené do piatich pásiem. Toto je úplný prehľad v znení účinnom od 1. januára 2026:

Tri veci k tabuľke, ktoré sa v praxi prehliadajú:

• Najprísnejšie pásmo nie je za prevádzkovanie bez povolenia, ale za skládky. Milión eur hrozí za neuzavretie alebo nerekultivovanie skládky a za nepožiadanie o kolaudáciu v lehote (§ 37 ods. 5). Prevádzkovanie bez povolenia je „len“ do 333 000 eur.
• Recidíva zdvojnásobuje hornú hranicu. Ak do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o pokute dôjde k opätovnému porušeniu tej istej povinnosti, orgán štátneho dozoru môže uložiť pokutu až do dvojnásobku hornej hranice (§ 37 ods. 9). Pri skládkach to znamená hranicu 2 000 000 eur.
• Lehoty na uloženie pokuty. Konanie možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho dozoru o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo (§ 37 ods. 10). Po týchto lehotách pokutu uložiť nemožno – oplatí sa to strážiť.

Pri určovaní výšky pokuty inšpekcia podľa § 37 ods. 7 prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania protiprávneho stavu a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na životné prostredie alebo na zdravie ľudí. Výnos pokút je príjmom Environmentálneho fondu (§ 37 ods. 11).

Samotnému prevádzkovaniu bez integrovaného povolenia a obrane proti takej pokute sme sa venovali samostatne v článku Pokuta za prevádzku bez integrovaného povolenia alebo v rozpore s ním.

10. Zánik a zrušenie povolenia

Povolenie zaniká najmä uplynutím času, na ktorý bolo vydané, zánikom prevádzkovateľa alebo vlastníka prevádzky bez právneho nástupcu, zánikom prevádzky alebo zrušením povolenia (§ 29). Inšpekcia môže povolenie zrušiť aj vtedy, ak prevádzkovateľ ukončil prevádzkovanie po splnení podmienok podľa § 28, alebo ak prevádzku dlhodobo neprevádzkuje. Na dlho odstavenú prevádzku preto netreba hľadieť ako na „spiace“ povolenie.

Ako sa brániť proti rozhodnutiu o integrovanom povolení

Proti rozhodnutiu inšpekcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), a to na tom inšpektoráte SIŽP, ktorý rozhodnutie vydal; o odvolaní rozhoduje druhostupňový orgán inšpekcie. Ak účastník nebol riadne poučený o opravnom prostriedku, platí trojmesačná lehota.

Po vyčerpaní odvolania možno podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.). Prístup dotknutej verejnosti k súdu vyplýva aj z Aarhuského dohovoru a zo smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

Pozor na výnimku: odvolanie proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení činnosti v prevádzke podľa § 20 ods. 3 nemá odkladný účinok. Prevádzku teda musíte zastaviť aj vtedy, ak sa odvoláte.

Čo sa v integrovanom povoľovaní zmenilo v rokoch 2025 a 2026

• Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. je účinný od 1. apríla 2025 a nahradil zákon č. 50/1976 Zb. Zaviedol jediné konanie o stavebnom zámere namiesto územného a stavebného konania – zákon o IPKZ s týmto pojmom už priamo pracuje (§ 3 ods. 2, § 15 ods. 1). Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe nikdy nenadobudol účinnosť a bol zrušený.
• Zákon č. 269/2025 Z. z. (účinný od 1. novembra 2025) zaviedol zjednotené povoľovanie, pojem osobitná prevádzka (obnoviteľné zdroje energie) a akceleračné zóny – teda prepojenie EIA, IPKZ a stavebného konania do jedného procesu (§ 29a a nasl.). Časť tejto úpravy vrátane § 29b nadobúda účinnosť až 1. januára 2027.
• Zákon č. 273/2025 Z. z. od 1. januára 2026 rozšíril integrované povoľovanie o súhlas na zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov (§ 3 ods. 3 písm. c) a doplnil nový § 37 ods. 8 s pokutou 1 000 až 150 000 eur pre prevádzkovateľa skládky odpadov; doterajšie odseky 8 až 10 sa prečíslovali na 9 až 11.

Praktické odporúčania

• Využite konzultáciu podľa § 4. Nie je povinná („prevádzkovateľ môže požiadať“), ale jej výsledkom je písomné záväzné stanovisko inšpekcie k tomu, či prevádzka vyžaduje povolenie alebo jeho zmenu a v akej lehote – a to do 30 dní od doručenia žiadosti. Ušetrí vám to spor o to, či išlo o podstatnú zmenu.
• Podklady k žiadosti si nechajte spracovať odborne spôsobilou osobou s osvedčením ministerstva (§ 5).
• Najprv EIA, potom IPKZ. Posudzovanie vplyvov nie je súčasťou integrovaného povoľovania (§ 3 ods. 5).
• Strážte si 30-dňové lehoty na pripomienky – po nich sa na ne už neprihliada (§ 15 ods. 3).
• Nikdy neodmietnite kontrolu. Neumožnenie vstupu, prehliadky, odberu vzoriek alebo nahliadnutia do evidencií je pevná pokuta 20 000 eur bez akejkoľvek úvahy o poľahčujúcich okolnostiach (§ 37 ods. 6).
• Nezačínajte prevádzkovať ani meniť prevádzku pred právoplatnosťou povolenia. Riziko je dočasné pozastavenie činnosti bez odkladného účinku odvolania a pokuta do 333 000 eur.
• Žiadosť o zmenu povolenia podajte 5 mesiacov vopred (§ 11 ods. 8).

Často kladené otázky

Kto vydáva integrované povolenie? Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá je v tomto konaní zároveň špeciálnym stavebným úradom (§ 3 ods. 4).

Ako dlho trvá integrované povoľovanie? Zákonná lehota je 4 mesiace bez ústneho pojednávania a 5 mesiacov s ním (§ 19 ods. 3), počas prerušenia však lehota neplynie. V praxi to býva 9 až 18 mesiacov.

Aká je najvyššia pokuta podľa zákona o IPKZ? 1 000 000 eur za neuzavretie alebo nerekultivovanie skládky odpadov a za nepožiadanie o kolaudáciu v lehote (§ 37 ods. 5). Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti do dvoch rokov sa horná hranica zdvojnásobuje (§ 37 ods. 9).

Aká pokuta hrozí za prevádzkovanie bez integrovaného povolenia? Od 1 000 do 333 000 eur podľa § 37 ods. 1 písm. m) a § 37 ods. 4. Podrobne vrátane možností obrany v článku Pokuta za prevádzku bez integrovaného povolenia.

Do kedy môže inšpekcia uložiť pokutu? Do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení dozvedela, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia (§ 37 ods. 10).

Môže sa proti povoleniu odvolať občianske združenie alebo obec? Áno, ak sú účastníkmi konania podľa § 9 a § 10; združenie musí existovať aspoň dva roky pred prihlásením sa do konania.

Kedy potrebujem nové povolenie a kedy stačí ohlásenie? Podstatná zmena podľa § 2 písm. k) vždy vyžaduje povolenie (§ 20 ods. 1); nepodstatná zmena sa vopred ohlasuje podľa § 19 ods. 5.

Čo hrozí, ak začnem prevádzku pred právoplatnosťou povolenia? Dočasné pozastavenie činnosti podľa § 20 ods. 3, proti ktorému odvolanie nemá odkladný účinok, a pokuta za správny delikt podľa § 37.

Toto je všeobecná informácia k aktuálnemu zneniu zákona č. 39/2013 Z. z. Konkrétne posúdenie vždy závisí od druhu a kapacity prevádzky podľa prílohy č. 1 zákona a od podmienok vášho existujúceho povolenia. Ak potrebujete žiadosť alebo odvolanie posúdiť na mieru, dohodnite si termín konzultácie.