Ako sa brániť proti nečinnosti stavebného úradu

Nečinnosť stavebného úradu, definovaná ako situácia, keď úrad nekoná alebo nevydá rozhodnutie v zákonnej lehote, predstavuje závažný problém, ktorý môže poškodiť práva občanov a investorov. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) je odstrániť stav právnej neistoty, v ktorom sa domáhajúca osoba nachádza.

Slovenské právo našťastie poskytuje rozsiahly arzenál právnych prostriedkov na obranu proti protiprávnemu zdržiavaniu konania – od jednoduchých urgencií cez sťažnosti a podnety až po súdnu a ústavnú ochranu.

Zákonné povinnosti a lehoty stavebného úradu

Činnosť stavebných úradov sa riadi primárne Stavebným zákonom (aktuálne zákon č. 25/2025 Z. z., účinný od roku 2025) a subsidiárne (podporne) Správnym poriadkom (zákon č. 71/1967 Zb.).

Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov. Konkrétne lehoty na vydanie rozhodnutia sú:

• Bezodkladne v jednoduchých veciach.
• Najneskôr do 30 dní od začatia konania v ostatných prípadoch.
• Najneskôr do 60 dní v zvlášť zložitých prípadoch.

Ak ani 60 dní nestačí, môže nadriadený orgán lehotu primerane predĺžiť, pričom o predĺžení musí úrad účastníka konania upovedomiť s uvedením dôvodov.

Stavebný zákon stanovuje špecifické lehoty, napríklad stavebný úrad má rozhodnúť o stavebnom povolení do 30 dní, resp. 60 dní v zložitejších veciach, s povinnosťou odôvodnenia predĺženia. Začatie konania musí úrad oznámiť do 7 dní od doručenia úplnej žiadosti.

Definícia nečinnosti a prieťahov

Nečinnosť sa neobmedzuje len na absolútne nekonanie. Z judikatúry vyplýva, že ide aj o také konanie úradu, ktoré fakticky vedie k prieťahom a nerešpektovaniu lehoty. Môže ísť napríklad o opakované vyžadovanie už dodaných podkladov alebo požadovanie stanovísk, na ktoré úrad nemá zákonné právo. Ústavný súd SR potvrdil, že nielen nečinnosť, ale aj rozhodnutie vedúce k procesnej pasivite (napr. nezákonné prerušenie konania) zasahuje do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Nový inštitút: Fikcia súhlasu (Nový Stavebný zákon 2025)

Nový Stavebný zákon (od 2025) zaviedol inštitút fikcie súhlasu ako špeciálny mechanizmus proti prieťahom.

Ak stavebný úrad v stanovenej lehote nereaguje na žiadosť o stavebný zámer, považuje sa to za súhlas zo zákona. Lehota je 30 dní pri jednoduchých stavbách (pri zložitejších 60 alebo 90 dní). Podobne, pri ohlásení drobnej stavby, ak úrad do 30 dní neoverí projekt, má sa za to, že overovaciu doložku vydal.

Fikcia súhlasu výrazne posilňuje pozíciu občana, pretože umožňuje pokračovať v zámere aj bez formálneho rozhodnutia úradu. Je však dôležité, aby bola žiadosť úplná a bez vád, inak sa na túto fikciu nemožno spoľahnúť.

Formálne a neformálne prostriedky nápravy

Občan by mal proti nečinnosti postupovať postupne, začínajúc neformálnou výzvou a následne využijúc formálne administratívne prostriedky.

1. Písomná urgencia (Neformálna výzva na konanie)

Prvým krokom je slušná, ale dôrazná písomná výzva (list alebo e-mail), adresovaná priamo stavebnému úradu. Občan v nej:

1. Pripomenie uplynutie zákonnej lehoty (30, resp. 60 dní).
2. Žiada bezodkladné vydanie rozhodnutia, odvolávajúc sa na § 49 Správneho poriadku.
3. Upozorní na zámer použiť ďalšie formálne právne prostriedky, ak úrad nezačne konať.

Hoci nejde o formálny právny prostriedok, urgencia často vedie k náprave, ak išlo o administratívne opomenutie. Je nutné ju odoslať doporučene (alebo s potvrdením doručenia) pre účely preukázania upovedomenia úradu.

2. Sťažnosť na nečinnosť podľa zákona o sťažnostiach

Ak urgencia nepomôže, občan podáva formálnu sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Sťažnosť smeruje k ochrane práv, ktoré boli porušené nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Sťažnosť musí riešiť nadriadený orgán (napr. prednosta úradu alebo starosta obce), pretože nesmie byť prešetrovaná osobou, proti ktorej smeruje. Sťažnosť by mala identifikovať konanie (napr. stavebné povolenie), dátum podania a uplynuté lehoty.

• Lehota na vybavenie: Orgán musí sťažnosť prešetriť a písomne vybaviť do 30 pracovných dní (vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní).
• Dôsledok: Ak je sťažnosť dôvodná, úrad musí okamžite začať konať a odstrániť nedostatok.
• Kľúčový význam: Podanie sťažnosti je zákonom považované za jeden z riadnych prostriedkov nápravy, ktorý musí občan vyčerpať, než sa obráti na správny súd. Súd vyžaduje, aby bola sťažnosť vybavená "neúspešne" alebo nebola vybavená vôbec, čím úrad preukáže, že odmietol napraviť pochybenie sám.

3. Žiadosť o opatrenie na nadriadený orgán

Občan môže využiť aj inštitút priamo v Správnom poriadku – žiadosť o opatrenie proti nečinnosti, adresovanú nadriadenému orgánu.

Podľa § 50 Správneho poriadku môže nadriadený orgán (ten, ktorý by rozhodoval o odvolaní) v prípade nečinnosti prvostupňového orgánu (ak nerozhodol v lehote podľa § 49) buď:

1. Prikázať prvostupňovému úradu konať a stanoviť mu dodatočnú lehotu.
2. Sám vo veci rozhodnúť, ak to povaha veci dovoľuje.

Tento krok vyvíja na nečinný úrad značný tlak, aby si udržal kontrolu nad prípadom. Od roku 2025 je ústredným nadriadeným orgánom pre regionálne stavebné úrady Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.

4. Podnet na prokuratúru (Prokurátorský dozor)

Prokuratúra SR je oprávnená preskúmavať dodržiavanie zákonov orgánmi verejnej správy, vrátane prípadov nečinnosti. Podanie podnetu prokuratúre je alternatívna cesta k sťažnosti na vyčerpanie opravných prostriedkov pred podaním žaloby.

• Postup: Podnet sa podáva písomne na príslušnú okresnú prokuratúru.
• Opatrenie prokurátora: Ak prokurátor zistí porušenie zákona nečinnosťou, najčastejším opatrením je upozornenie prokurátora (§ 21 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre). V upozornení prokurátor požaduje nápravu a spravidla stanoví lehotu na odstránenie pochybenia.
• Dôsledky: Upozornenie má veľkú autoritu a úrady na jeho základe spravidla zjednajú nápravu. Ak by úrad nekonalo ani po upozornení, prokurátor má právomoc podať žalobu na správny súd vo verejnom záujme.

Súdna ochrana: Žaloba proti nečinnosti

Ak administratívne a dozorné prostriedky zlyhajú, prichádza na rad žaloba proti nečinnosti podľa Správneho súdneho poriadku (SSP), §§ 242 – 250.

Podmienky podania žaloby

Žaloba je subsidiárny prostriedok. K podaniu je možné pristúpiť až vtedy, keď žalobca neúspešne vyčerpal dostupné prostriedky nápravy, ktorými sú sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach alebo podnet prokurátorovi. Žalobca musí k žalobe priložiť oznámenie o výsledku vybavenia sťažnosti/podnetu.

Priebeh konania a rozhodovanie

• Príslušný súd: Koná a rozhoduje krajský súd v obvode, kde má nečinný správny orgán sídlo.
• Náležitosti: Žaloba musí jasne označiť, že ide o žalobu proti nečinnosti, špecifikovať žalovaný orgán, popísať konanie, v ktorom úrad nekoná, a obsahovať konkrétny žalobný návrh (petit) – aby súd uložil žalovanému orgánu povinnosť bezodkladne konať a vydať rozhodnutie.
• Vplyv na konanie: Samotné podanie žaloby často vedie k tomu, že úrad urýchlene vydá rozhodnutie. Ak k tomu dôjde pred rozhodnutím súdu, konanie sa zastaví pre bezpredmetnosť, ale občan dosiahne svoj cieľ – vydanie rozhodnutia.
• Úspech žaloby: Ak súd zistí, že nečinnosť je protiprávna, vydá uznesenie, ktorým uloží správnemu orgánu povinnosť konať a vydať rozhodnutie v určenej lehote (zákon hovorí najviac 3 mesiace, no súdy dávajú aj kratšie lehoty).
• Donucovacie opatrenia: Ak úrad neposlúchne súdny príkaz, súd môže uložiť pokutu až do 2 000 €, a to opakovane.
• Finančné zadosťučinenie: Novelizácia SSP z roku 2023 umožňuje, aby súd priznal žalobcovi aj primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi.

Žaloba proti nečinnosti je finančne prístupná (poplatok 100 €) a nevyžaduje povinné právne zastúpenie advokátom. Je to jeden z najúčinnejších nástrojov na vynútenie konania.

Mimoriadne prostriedky ochrany

Ústavná sťažnosť (Ochrana práva na prerokovanie veci bez prieťahov)

Právo na prerokovanie veci v primeranej lehote je základné právo garantované Ústavou SR (čl. 48 ods. 2). Ak občan nedosiahol nápravu bežnými prostriedkami, vrátane žaloby na správnom súde, môže využiť ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR.

• Podmienky: Ústavný súd (ÚS) vyžaduje vyčerpanie všetkých dostupných opravných prostriedkov, vrátane žaloby proti nečinnosti, inak môže sťažnosť odmietnuť ako predčasnú.
• Rozhodnutie ÚS: Ak ÚS zistí porušenie práva, vydá nález, v ktorom vysloví porušenie práva a môže prikázať orgánu konať alebo zrušiť rozhodnutie, ktoré prieťahy spôsobilo.
• Zadosťučinenie: ÚS spravidla prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu.
• Úloha: ÚS nekoná ako ďalšia inštancia stavebného konania (nevydá povolenie), ale zabezpečuje, aby štátne orgány konali zákonne a bez prieťahov. Ide o krajný, ale v extrémnych prípadoch vysoko autoritatívny prostriedok.

Zodpovednosť a sankcie pre nečinný úrad

Dlhodobá nečinnosť môže viesť k rôznym formám zodpovednosti.

A. Náhrada škody spôsobená nečinnosťou štátu

Nezákonná nečinnosť je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. považovaná za formu nesprávneho úradného postupu, za ktorú zodpovedá štát (alebo obec). Občan, ktorý utrpel preukázateľnú majetkovú ujmu (napr. ušlý zisk, náklady na úvery, prepadnutie dotácií), môže žiadať odškodnenie.

Nárok sa uplatňuje najprv na príslušnom orgáne (napr. ústrednom úrade pre výstavbu). Ak do 6 mesiacov nedôjde k dohode, možno podať žalobu na všeobecný súd o náhradu škody. Judikatúra už potvrdila, že takáto nečinnosť môže viesť k enormným finančným nárokom voči verejnej moci.

B. Disciplinárna a Trestnoprávna zodpovednosť

• Disciplinárne postihy: Nečinnosť z nedbanlivosti môže byť dôvodom na disciplinárne postihy voči zamestnancom úradu (napr. vytýkacie listy, zníženie odmien).
• Trestnoprávna zodpovednosť: Vo výnimočných prípadoch môže úmyselná nečinnosť verejného činiteľa, s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo získať neoprávnený prospech, napĺňať znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. Vyžaduje sa však dôkaz úmyslu a závažný následok.

Zhrnutie efektivity a odporúčaný postup

Bežný občan by mal v prípade nečinnosti stavebného úradu postupovať dôsledne a hierarchicky.

Slovenské súdy a Ústavný súd opakovane potvrdzujú, že dlhodobé prieťahy porušujú práva občanov. Preto je dôležité tieto práva brániť všetkými dostupnými prostriedkami.

JUDr. Milan Ficek, advokát

advokát JUDr. Milan Ficek sa zaoberá zastupovaním klientov v konaní o nečinnosti stavebného úradu 

Zdroje

• Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), najmä § 49 a § 50.
• Zákon č. 25/2025 Z. z. (Nový Stavebný zákon).
• Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
• Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, §§ 242 – 250.
• Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
• Ústava SR, čl. 46 a 48.
• Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
• Judikatúra Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 250/2016) a krajských súdov.

Mohlo by vás zaujímať
Ako dosiahnuť zrušenie rozhodnutia správneho orgánu?
Ako postupovať pri odopretí vyznačení právoplatnosti rozhodnutia

Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu, je to možné?

Mohlo by vás zaujímať
Ako vybaviť stavebné povolenie - krok za krokom
Konzultácia na stavebnom úrade
Lehota k vyjadreniu sa k drobnej stavbe
Stavebné povolenie a námietky suseda ?
Sused ignoruje stavebný zákon. Je právo na mojej strane?