Stavba oplotenia: nový stavebný zákon verzus starý (porovnanie úpravy)

Od 1. apríla 2025 platí na Slovensku nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý nahradil dlhoročný zákon č. 50/1976 Zb. (tzv. starý stavebný zákon). Táto legislatívna zmena výrazne ovplyvnila aj pravidlá pre stavbu oplotenia. V nasledujúcom prehľade vysvetľujeme, aké podmienky platia pre stavbu plotu podľa nového zákona a porovnávame ich s predchádzajúcou úpravou. Zameriavame sa na povinnosť ohlásenia vs. stavebného povolenia, technické a bezpečnostné požiadavky (výška, materiál, stabilita), umiestnenie plota vzhľadom na hranice pozemku a susedov, postup na stavebnom úrade a iných dotknutých orgánoch, výnimky (napr. živé ploty) a hlavné zmeny oproti minulosti. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre laickú verejnosť i pre tých, čo plánujú stavať plot.

Povolenie alebo ohlásenie stavby plota?

Stavebné povolenie vs. ohlásenie: Podľa starého zákona bolo oplotenie považované za drobnú stavbu, ktorá spravidla nevyžadovala stavebné povolenie, ale postačovalo ohlásenie stavebnému úradu. To platilo však iba vtedy, ak plot dopĺňal hlavnú stavbu na pozemku (napríklad rodinný dom). Starý zákon totiž drobné stavby definoval ako také, ktoré majú doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Ak na pozemku nestála žiadna hlavná stavba (napr. prázdny stavebný pozemok alebo záhrada), plot sa podľa starej úpravy nepovažoval za drobnú stavbu a bolo potrebné vybaviť stavebné povolenie. Inými slovami, oplotenie „na zelenej lúke” bez existujúceho domu podliehalo plnému povoľovaciemu konaniu.

Nový stavebný zákon zmenil prístup k oploteniu: Ploty (oplotenia) sa aj naďalej zaradzujú medzi drobné stavby, avšak už nezáleží na tom, či na pozemku stojí hlavná budova. Rozhodujúce sú najmä rozmery a charakter oplotenia. Nový zákon vymedzuje, že oplotenie z pevných nepriehľadných materiálov do výšky 1,6 m alebo oplotenie z ľahkých priehľadných materiálov do výšky 2 m (merané od priľahlého terénu) patrí medzi drobné stavby. Takýto plot spravidla nevyžaduje stavebné povolenie – postačuje ohlásenie stavebnému úradu. Podmienka existencie hlavnej stavby bola zrušená, takže ohlásenie stačí aj na oplotenie samostatného pozemku, pokiaľ spĺňa uvedené parametre.

Kedy stačí ohlásenie a kedy už treba povolenie? Vo väčšine bežných prípadov vystačí stavebník s ohlásením drobnej stavby (napr. drôtený alebo drevený plot okolo rodinného domu). Stavebné povolenie je potrebné pri plotoch, ktoré nespĺňajú kritériá drobnej stavby. Typicky pôjde o prípady, keď plot presahuje povolené rozmery alebo má špecifické vlastnosti. Nový zákon výslovne uvádza, že ak by ste chceli postaviť nepriehľadný (plný) plot vyšší než 1,6 m, nejde už o drobnú stavbu a na jeho realizáciu bude potrebné získať rozhodnutie o stavebnom zámere (čo zodpovedá procesu stavebného povolenia). To isté platí pre iné nadrozmerné alebo technicky náročné oplotenia – napríklad murované či železobetónové ploty (najmä ak plnia aj funkciu oporného múru) alebo ploty vybavené technickými zariadeniami (elektrická posuvná brána, videovrátnik, stĺpiky osvetlenia a pod.) – tie si vyžadujú riadne povolenie. Jednoduché typy oplotenia do stanovených rozmerov stačí ohlásiť, prípadne za určitých okolností nepotrebujú ani ohlásenie (viac o výnimkách nižšie).

Technické a bezpečnostné podmienky pre ploty

Maximálna výška a materiál

Nový stavebný zákon prvýkrát stanovil presné výškové limity pre drobné oplotenia podľa ich materiálovej priepustnosti. Ako už bolo spomenuté, plné nepriehľadné ploty do 1,6 m a ľahké priehľadné ploty (napr. pletivo, kovové mreže) do 2,0 m sa považujú za drobné stavby. Tieto limity určujú, dokedy postačí jednoduchý režim ohlásenia. Starý zákon konkrétnu výšku plotu nespresňoval – v praxi sa za „bežnú” výšku plotu považovalo okolo 2 metrov a takéto ploty sa zväčša povoľovali formou ohlásenia. Nová úprava však priniesla spresnenie a v prípade ťažkých nepriehľadných plotov sprísnenie: ak by mal nepriehľadný plot dosiahnuť 2 metre, už by prekračoval rámec drobnej stavby a nestačilo by ho len ohlásiť (vyžadoval by sa prísnejší režim). Naopak, priehľadné pletivové oplotenie do 2 m výšky ostáva v kategórii drobných stavieb na ohlášku, čo zodpovedá doterajšej praxi.

Stavebná konštrukcia a stabilita

Bez ohľadu na výšku musí byť každé oplotenie zhotovené tak, aby bolo stabilné a bezpečné. Nový zákon zavádza všeobecnú požiadavku, že stavba musí byť navrhnutá tak, aby neohrozovala susedné pozemky ani nezhoršovala podmienky ich užívania. To platí aj pre ploty – nesmú napríklad ohroziť statiku priľahlého terénu (napr. nevhodne vybudovaný vysoký múr by mohol zosunom poškodiť susedný pozemok) ani extrémne zhoršiť pohodu bývania susedov (napr. neprimeraným tieniacim efektom či odňatím výhľadu nad rámec obvyklých pomerov). Technické prevedenie plota by malo rešpektovať platné normy – napríklad dostatočne pevné základy pre múriky, kvalitné kotvenie stĺpikov, vhodný materiál výplne atď.. Ak plánujete plot so špeciálnymi prvkami (napr. elektrifikované zabezpečenie), musíte dodržať aj osobitné predpisy (elektroinštalačné normy a podobne).

Bezpečnostné požiadavky pre plot

Plot nesmie predstavovať nebezpečenstvo pre ľudí ani zvieratá pohybujúce sa v okolí. V praxi to znamená vyvarovať sa napríklad umiestnenia ostnatého drôtu, rozbitého skla či ostrých hrotov v nízkej výške, kde by mohli zraniť okoloidúce osoby. Takéto prvky by boli v rozpore so všeobecnou povinnosťou predchádzať ohrozeniu. Ak je potrebné zabezpečiť plot proti preliezaniu, odporúča sa voliť riešenia, ktoré neohrozujú okolie (napr. vyšší plot, šikmý zakončovací panel apod.).

Estetické a urbanistické hľadiská pre oplotenie

Niektoré obce môžu mať v záväzných regulatívoch (územnom pláne či obecnom nariadení) stanovené, aký materiál a vzhľad plota je prípustný v danej lokalite – napríklad či musí byť priehľadný, akej farby, alebo či sú zakázané ostnaté drôty viditeľné z ulice. Hoci stavebný zákon sám tieto detaily neurčuje, stavebný úrad posudzuje aj vzhľad plota v kontexte okolia, tienenie a bezpečnosť. Preto sa vám môže stať, že ak by navrhovaný plot zásadne narušil vzhľad ulice alebo bezpečnosť dopravy, úrad stanoví podmienky (napr. znížiť výšku časti plota).

Dopravná bezpečnosť

Špecifickou technickou požiadavkou je zachovanie výhľadu v križovatkách a pri výjazdoch. Plot pri ceste nesmie vodičom brániť vo výhľade do strán. Toto síce neupravuje priamo stavebný zákon, ale vyplýva z dopravných predpisov a často aj z územných rozhodnutí. Ak plot stojí na rohu pozemku pri križovatke, stavebný úrad môže požadovať skosenie rohu plota alebo použiť nižšie priehľadné pletivo, aby sa zlepšila viditeľnosť. Rovnako brána na výjazde z pozemku by mala umožniť bezpečné vychádzanie vozidiel – napríklad byť priehľadná alebo odsadená tak, aby vodič videl prichádzajúce vozidlá a chodcov. Tieto aspekty spadajú do technických podmienok bezpečnosti, ktoré musí stavebník rešpektovať, hoci nie sú výslovne uvedené v zákone.

Umiestnenie plota, hranice pozemku a susedské práva

Vlastná hranica a zásada nezasahovania

Plot sa spravidla stavia na alebo tesne pri hranici pozemku. Dôležité je, že plot ani jeho základy nesmú neoprávnene zasahovať na cudzí pozemok. To znamená, že všetky stĺpiky, múriky a základové pásy musia byť vo vnútri hranice vášho pozemku. Ak by oplotenie čo i len čiastočne „ukrajovalo” z plochy suseda, sused sa môže právne brániť (žaloba na ochranu vlastníckych práv) a domôcť sa odstránenia presahujúcej časti plota. Preto ak nie je hranica presne vyznačená, odporúča sa dať ju vopred vytýčiť geodetom. Plot môžete umiestniť presne na hranicu (tzn. priebeh plota sa zhoduje s hranicou parcely) – v takom prípade je vhodné mať súhlas suseda, že s takým umiestnením súhlasí, najmä ak by ste ho montovali z jeho strany. Pokiaľ sused nesúhlasí, bezpečnejšie je posunúť plot celý na svoj pozemok (napr. 5–10 cm dovnútra), aby ste predišli sporom o vlastníctvo plota či zásah na cudzom pozemku.

Susedské povolenie a námietky pri stavebe plota

Stavebný zákon nevyžaduje formálne „susedovo povolenie” na stavbu plota, ak ho staviate na vlastnom pozemku v súlade s predpismi. Inými slovami, sused nie je oficiálnym účastníkom konania pri ohlásení drobnej stavby (ohlásenie nie je klasické stavebné konanie). Nový zákon však zavádza mechanizmus, ktorý posilňuje ochranu susedov v niektorých prípadoch: ak stavebný úrad počas posudzovania ohlásenia dostane námietky od susedov alebo zistí, že plot môže mať negatívny vplyv na susedné pozemky, môže rozhodnúť, že sa vec prerokuje v riadnom správnom konaní. V takom prípade by už susedia mali postavenie účastníkov konania a môžu oficiálne uplatniť svoje námietky (napr. týkajúce sa tieňa, vzhľadu, prístupu atď.). Podobnú možnosť mal do istej miery aj starý zákon (stavebný úrad mohol určiť, že ohlásenú drobnú stavbu treba vybaviť stavebným povolením), avšak v praxi susedia často nemali pri ohlásení plota priestor sa vyjadriť. Zhrnutie: Formálny súhlas suseda na plot zákon nevyžaduje, no ak sused vyslovene nesúhlasí a obráti sa na úrad, úrad môže váš zámer prehodnotiť prísnejšie.

Prístup k susednej stavbe

Častým susedským problémom je, keď plot znemožní prístup k stene susedovho domu (napr. ak je susedov dom postavený na hranici a vy pri ňom postavíte plot, sused nemá kadiaľ prejsť na údržbu svojej fasády). Tu na pomoc prichádza Občiansky zákonník: podľa § 127 ods. 3 musí vlastník susedného pozemku umožniť vstup na svoj pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, ak je to potrebné na údržbu susednej stavby. Z toho vyplýva, že ak váš sused potrebuje prístup k svojej stene otočenej do vášho dvora (napr. kvôli oprave omietky alebo strechy), plot mu v tom nesmie natrvalo brániť – musí mu byť umožnené sa dohodnúť na dočasnom vstupe na váš pozemok. Toto ustanovenie je dôležité pre zachovanie korektných vzťahov – odporúča sa preto pri plánovaní plota dohodnúť so susedom praktické detaily (napr. odnímateľný diel plota, ak by bolo raz za čas treba prejsť technikovi k stene, a pod.).

Odstup od hranice

Nový zákon zaviedol dôležitú hranicu 2 metrov od susedného pozemku. Všetky drobné stavby (vrátane plotov), ktoré sa umiestňujú bližšie ako 2 m k hranici suseda, sú totiž voči tomu susedovi potenciálne zasahujúce do jeho práv – preto ich ohlásenie nemôže byť automaticky schválené tichým súhlasom (podrobnosti nižšie) a úrad ich musí aktívne posúdiť. Prakticky každý hranicový plot spadá do tejto kategórie (keďže ploty sa zvyknú stavať na hranici alebo tesne pri nej), takže stavebný úrad bude posudzovať každý nový plot pri hranici pozemku. Naopak, ak by ste stavali oplotenie ďalej než 2 m od hranice, môžete ho podľa nového zákona realizovať úplne bez ohlášky či povolenia – vtedy sa považuje za drobnú stavbu „bez vplyvu”. V praxi sa však také prípady vyskytnú zriedkavo (napr. vnútorné delenie pozemku plotom).

Postup na stavebnom úrade a dotknuté orgány

Ohlasovacia povinnosť

Pred realizáciou plotu, ktorý je drobnou stavbou, je stavebník povinný podať ohlásenie na príslušnom stavebnom úrade (spravidla obecný alebo mestský úrad). Starý zákon (§ 57) vyžadoval písomne ohlásiť drobnú stavbu a priložiť jednoduchý situačný výkres. Nový zákon ponecháva povinnosť ohlásiť drobný plot, avšak zjednodušuje dokumentáciu – projekt nemusí vypracovať autorizovaný architekt/inžinier, stačí zjednodušený projekt plota. Ohlásenie dnes prebieha formou jednotného formulára, ktorý vyplníte a doručíte na stavebný úrad (osobne alebo poštou, prípadne elektronicky – elektronické podanie je zatiaľ v praxi obmedzené). Formulár ohlásenia podľa § 63 nového stavebného zákona je dostupný aj online na webstránke Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. K ohláseniu sa prikladá jednoduchý situačný náčrt pozemku s vyznačením plota, popis plota (materiál, výška) a doklad o vlastníctve pozemku. Ak sú potrebné stanoviská dotknutých orgánov (napr. súhlas správcu cesty, ak plot hraničí s cestou; stanovisko pamiatkarov, ak je pozemok v pamiatkovej zóne; vyjadrenie ochrany prírody, ak ide o oplotenie v extraviláne na poľnohospodárskej pôde, atď.), tieto je vhodné priložiť k ohláseniu. Stavebný úrad následne ohlásenie posúdi.

Lehota a fikcia súhlasu pri stavbe plota

Nový zákon zavádza lehotu 30 dní pre stavebný úrad na vyjadrenie sa k ohláseniu. Ak úrad do 30 dní nevydá stanovisko ani neurobí iný úkon, nastáva tzv. fikcia súhlasu – predpokladá sa, že s ohlásenou stavbou súhlasí, a stavebník môže začať stavať. Táto automatická aprobácia však neplatí vo vybraných prípadoch, najmä ak: plot je umiestnený bližšie ako 2 m k hranici suseda, na verejnom priestranstve alebo v chránenom území, ide o podzemnú stavbu alebo stavbu s pevným základom, alebo by mohol ohroziť zdravie, bezpečnosť či životné prostredie. V takých situáciách úrad musí ohlásenie aktívne posúdiť a vydať rozhodnutie/overenie, nevznikne automatický súhlas. Starý stavebný zákon nič také ako fikciu súhlasu nepoznal – naopak, vyžadoval, aby ste mohli začať stavať až po obdržaní písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ohláseniu nemá námietky. V praxi sa teda proces zrýchlil a byrokracia znížila – stavebník má istotu, že ak úrad zbytočne neotáľa, do 30 dní môže pokračovať.

Kolaudácia plota

Pri drobných stavbách (a teda aj bežných plotoch) sa nevyžaduje kolaudačné rozhodnutie podľa nového zákona. To znamená, že po dokončení ohláseného plota nemusíte absolvovať formálnu prehliadku a kolaudáciu stavby stavebným úradom – plot môžete začať užívať. Stavebný úrad môže v ojedinelých prípadoch skontrolovať dodržanie ohlásených parametrov (napr. na podnet suseda), ale štandardná kolaudácia odpadá. Podľa starej úpravy sa drobné stavby tiež zvyčajne nekolaudovali formálne; kolaudácia bola vyhradená najmä pre stavby na stavebné povolenie.

Ďalšie dotknuté orgány pri stavbe plota

Okrem stavebného úradu môže do procesu zasiahnuť množstvo iných inštitúcií v závislosti od situácie. Napríklad:

• Územné plánovanie: Pred stavbou plota skontrolujte, či je oplotenie v súlade s územným plánom obce (niektoré obce môžu mať regulatívy o plotoch – výška, priehľadnosť atď.). Ak oplotenie nie je v súlade (napr. obec nepočíta s oplotením určitej parcely, ako spomínal stavebný úrad v jednom prípade) , môže nastať problém a bude potrebné rokovať o výnimke alebo zmene využitia pozemku.
• Ochrana poľnohospodárskej pôdy: Ak oplotenie budujete na poľnohospodárskej pôde v extraviláne (mimo zastavaného územia) – napríklad oplotenie sadu, vinice, lúky – môže byť nutné získať súhlas na zmenu využitia pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z. a stanoviská orgánov životného prostredia. Oplotenie poľa môže ovplyvniť migráciu zveri a krajinný ráz, preto sa posudzuje citlivo.
• Cestný správny orgán: Ak plot susedí s cestou, najmä ak plánujete vjazd (bránu) na pozemok, budete potrebovať súhlas správcu cesty (napr. Regionálnej správy ciest alebo mesta) na zriadenie nového vjazdu alebo úpravu existujúceho. Plot nesmie zasahovať do cestného pozemku bez povolenia.
• Pamiatkový úrad: V pamiatkovo chránených územiach (pamiatková zóna alebo rezervácia) môže byť potrebné stanovisko pamiatkarov, či navrhovaný plot nenaruší historický charakter prostredia.
• Siete a infraštruktúra: Ak plot pretína trasu inžinierskych sietí (napr. elektrická prípojka, kanalizácia) alebo je v ochrannom pásme sietí, je nutné vyžiadať si vyjadrenia správcov týchto sietí. Plot by nemal brániť prístupu k rozvodným skriniam, šachtám a pod..

Stavebný úrad pri ohlásení posúdi aj tieto aspekty a pokiaľ treba, vyzve stavebníka doplniť súhlasy dotknutých orgánov. Novinkou nového zákona je zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý metodicky usmerňuje stavebné úrady. Pre občana sa však prakticky nič nemení – ohlásenie plota stále podáva na miestny úrad, kde mu aj poradia.

Čierne stavby a sankcie pri stavbe plota

Stavbu oplotenia rozhodne nepodceňte a splňte si oznamovaciu povinnosť. Postavenie plotu „načierno” bez ohlásenia (ak ho zákon vyžaduje) sa považuje za priestupok a stavebný úrad môže nariadiť dodatočné povolenie alebo odstránenie stavby. Podľa nového zákona je prístup k nepovoleným stavbám prísnejší – legalizácia môže byť spojená s vysokými pokutami a v krajnom prípade s povinnosťou stavbu zbúrať. Preto sa vždy radšej vopred poraďte so stavebným úradom a postupujte oficiálne.

Výnimky a zjednodušené režimy

Plot nevyžadujúci ani ohlásenie

Nový stavebný zákon definuje kategóriu „najjednoduchších stavieb bez vplyvu na okolie”, ktoré netreba vôbec ohlasovať. V prípade oplotenia sem môžu patriť ploty do určitej výšky, ak nestoja pri susedovi alebo verejnom priestranstve. Konkrétne, priehľadné oplotenie do výšky ~2 m (resp. nepriehľadné do 1,6 m) niekde uprostred pozemku, ďalej než 2 m od hranice, bez napojenia na ulice – taký plot môžete postaviť bez akýchkoľvek byrokratických povinností. Rovnako vnútorné oplotenia v rámci jedného vlastníka (napr. predelenie záhrady na zóny) ak neovplyvňujú susedov či verejnosť, netreba hlásiť. Pozor: akonáhle však plot hraničí s cudzím pozemkom, s ulicou alebo spĺňa iné kritériá vplyvu, ohlásenie je nutné. Taktiež každý plot s pevnými základmi v zemi sa považuje za drobnú stavbu, čiže ak by aj stál voľne na pozemku bez vplyvu, no má betónové základy, zákon vyžaduje aspoň ohlášku (vylúčenie z úplnej voľnosti) .

Živé ploty (živé ohrady)

Živý plot z kríkov alebo stromčekov nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, takže jeho výsadba nepodlieha stavebnému povoleniu ani ohláseniu. Môžete teda pozdĺž hranice pozemku vysadiť tuje, živý živý plot z vtáčieho zobu a pod. bez potreby kontaktovať stavebný úrad. Pri živých plotoch však platia iné pravidlá: mali by ste rešpektovať občianskoprávne predpisy (napr. aby korene a konáre nezasahovali na susedov pozemok, sused má právo odstrániť presahujúce konáre podľa Občianskeho zákonníka). Niektoré obce môžu obmedziť výšku živých plotov v zastavanom území kvôli bezpečnosti (napr. v rohoch križovatiek). Všeobecne však živý plot môžete zriadiť voľne. Výhodou živého plota je, že nepodlieha stavebným predpisom, no nezabúdajte na údržbu – prerastený živý plot by nemal tieniť susedovi alebo prerastať do chodníka.

Údržba a opravy existujúceho plota

Ak už plot máte a chcete ho len opraviť alebo vymeniť za nový v tej istej línii, je to považované za udržiavacie práce. Takáto renovácia si nevyžaduje ohlásenie ani povolenie, pokiaľ zostane zachovaná pôvodná trasa a výška plota . Platí to napríklad v situácii, že zhnité drevené latky nahradíte novými rovnakého vzhľadu, alebo pletivo natiahnete nové namiesto starého, pričom stĺpiky ostanú na pôvodných miestach. Dôležité je nemeniť trasu ani výrazne parametre oplotenia – vtedy ide o bežnú údržbu. Pre istotu však vždy môžete informovať stavebný úrad, najmä ak meníte materiál (napr. z pletiva na múrik), aby posúdil, či nejde o novú stavbu. Vo všeobecnosti ale „výmena starého za nový” v rovnakej línii nevyžaduje žiadne konanie . Starý stavebný zákon takisto oslobodzoval od ohlasovacej povinnosti bežné udržiavacie práce (§ 55 ods. 2 písm. d) starej vyhlášky), takže v tomto sa prax veľmi nemení.

Dočasné a provizórne oplotenia

Ak potrebujete postaviť dočasné oplotenie (napr. stavebnú ohradu okolo staveniska, provizórny plot), aj to spadá pod stavebný zákon. Dočasné stavby sa povoľujú na ohraničené obdobie. Nový zákon ich posudzuje podobne ako drobné stavby, takže malú dočasnú ohradu by ste mali aspoň ohlásiť, pokiaľ stojí dlhšie než 30 dní. Krátkodobé ohrady (napr. prenosné bariéry na pár dní) sa riešia skôr v režime iných predpisov (verejný poriadok a pod.).

Hlavné zmeny oproti starej právnej úprave

Na záver uvádzame prehľad najvýznamnejších rozdielov medzi starým a novým stavebným zákonom v oblasti oplotenia:

• Odpadla podmienka hlavnej stavby: Kým podľa starého zákona sa plot dal ohlásiť ako drobná stavba len vtedy, ak na pozemku stála hlavná stavba (dom, chata atď.), nový zákon túto podmienku zrušil. Plot na prázdnom pozemku už možno zrealizovať na ohlásenie – to je výrazné zjednodušenie pre majiteľov záhrad a pozemkov.
• Presne definované limity pre drobný plot: Nová úprava zaviedla konkrétnu hranicu výšky 1,6 m pre plné ploty a 2 m pre priehľadné ploty. Starý zákon takéto čísla neobsahoval – v praxi sa tolerovali ploty okolo 2 m. Teraz je to čierne na bielom, čo je drobná stavba. Ak plot presiahne tieto limity, automaticky spadá do režimu “väčšej” stavby a vyžaduje riadne povolenie (sprísnenie pre vyššie nepriehľadné ploty).
• Niektoré ploty netreba vôbec ohlásiť: Novinka – drobná stavba bez vplyvu. Ak plot nestojí pri susedovi ani verejnom priestranstve a spĺňa uvedené rozmery, netreba ho ani ohlásiť. Starý zákon vyžadoval ohlásenie každého nového plota (s výnimkou udržiavacích opráv) . V praxi síce väčšina plotov pri hranici ohlásenie potrebuje, no napríklad vnútorný plot na pozemku si teraz postavíte úplne bez úradu.
• „Fikcia súhlasu” a rýchlejší proces: Nový zákon priniesol fikciu súhlasu po 30 dňoch – ak úrad nič nenamieta, môžete stavať. Stará úprava nič také nepoznala – museli ste čakať na výslovné vyjadrenie úradu. Toto zrýchlenie procesu je jednou z najväčších výhod nového zákona (menej byrokracie pre jednoduché projekty).
• Dôraz na susedov a verejný záujem: Hoci ohlásenie zostáva menej formálne ako stavebné povolenie, nový zákon lepšie pokrýva situácie, kde by plot mohol susedovi škodiť. Zavádza pravidlo 2 metrov od hranice (nutná pozornosť úradu) a umožňuje prerokovať spornejšie prípady v konaní. Ide o posun k väčšej ochrane susedských práv oproti minulosti, keď susedia často ani nevedeli, že sa plot ide stavať.
• Jednoduchšie projekty a svojpomoc: Pri drobných stavbách už netreba projekt od autorizovaného architekta/inžiniera, stačí jednoduchý nákres. Stavať plot možno svojpomocne – stavebný dozor sa formálne nevyžaduje (treba však dbať na správne vyhotovenie). Starý zákon síce tiež umožňoval svojpomoc pri drobných stavbách, no nový to výslovne potvrdzuje a znižuje tak náklady pre stavebníka.
• Zjednodušené konanie, jednotné formuláre: Nový zákon zjednotil územné a stavebné konanie, zaviedol elektronické služby a formuláre. Pre občana to znamená pre drobné stavby menej papierovania a možnosť postupovať cez predpísané tlačivá. Staré pravidlá nemali takúto jednotnosť – prax sa líšila obec od obce.
• Prísnejší postih čiernych stavieb: Nová legislatíva deklaruje tvrdší postup proti nepovoleným stavbám. Kto si postaví plot bez ohlásenia, riskuje vyššiu pokutu a to, že mu nariadia odstránenie. Starý zákon často umožnil dodatočne zlegalizovať čierny plot s menšími sankciami; dnes je tendencia takéto konanie menej tolerovať.

Ďalšie otázky ohľadom oplotenia

Ak máte otázky ohľadom oplotenia, píšte nám ich do našej online právnej poradne (tlačidlo nájdete v hornej časti našej webstránky.

V každom prípade platí, že dobrá príprava a komunikácia so stavebným úradom i so susedmi predíde problémom. Plot staviame na dlhé roky, preto sa oplatí urobiť to legálne a ohľaduplne, aby plnil svoj účel a zároveň sme sa vyhli zbytočným sporom či sankciám.

JUDr. Milan Ficek, advokát 

Zdroje:

Nový stavebný zákon 25/2025 Z.z.

Vyhláška o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby

Ďakujeme za skvelé informácie.